Káva na stole mi pomaly chladne
Posledný lístok zo stromu padne
Dívam sa vonku na prázdne mesto
Čakám, že láska bude viac ako len gesto
Hľadal som cestu, čo viedla nás domov
Dnes je však skrytá pod nánosom stromov
Ešte som veril, že máme dosť síl
Že niekto ten osud na chvíľu zastavil
No čas je len rieka, čo dravá je ako jej prúd
Učí nás dávať a učí nás aj zabudnúť
Lebo niektoré veci sa nevrátia späť
Zostala prázdna a jediná z viet
Mosty sú spálené, popol už vychladol
Obraz náš spoločný zo steny odpadol
Čo bolo včera, je dnes iba prach
V hrdle mi zostal len podivný strach
Dvere sú zamknuté, kľúč v zámku nie je
Už nie sme tie duše, čo nádej vždy hreje
V starom albume sú vyblednuté tváre
Všetky tie sľuby boli len márne
Čas nám tie dni už nikdy viac nedá
Zostala po nich len vráska a neha
Kráčam tou cestou, no nečakám nikoho
V srdci mám prázdno, no pokoja mnoho
Pochopil som to práve v túto chvíľu
Že minulosť stratila na nás svoju silu
Neskúšaj vrátiť, čo vietor už vzal
Zbytočne by si sa v spomienkach bál
Musíš za lásku bojovať ďalej
a aj bez viery poraziť nádej
Lebo niektoré veci sa nevrátia späť
Zostala prázdna a jediná z viet
Mosty sú spálené, popol už vychladol
Obraz náš spoločný zo steny odpadol
Čo bolo včera, je dnes iba prach
V hrdle mi zostal len podivný strach
Dvere sú zamknuté, kľúč v zámku nie je
Už nie sme tie duše, čo nádej vždy hreje
Už sa to nevráti
Dych sa Ti vytratí
Ticho je tak hlasné
Posledný nech zhasne.


Celá debata | RSS tejto debaty