Keď padneš na dno a nemáš už síl,
svet sa ti rozpadá na prach márnych chvíľ.
V očiach máš ticho a v srdci len tieň,
no aj táto noc raz premení sa na deň.
Každá rana bolí, každá bolesť pominie,
no je dôkazom, že srdce Ti bije
Že dýchaš, že cítiš, že nie si len ten,
že v tebe je viac než len stratený sen.
Život ťa skúša, tlačí ťa ku stenám,
šepká ti potichu: „Už na to nemám.“
No v tichu sa rodí najhlasnejší krik,
ten, ktorý hovorí: „Ja už nehľadám únik.“
Každý pád učí, aj keď páli ako oheň,
aj zlomené veslo prejde cez povodeň.
Nie si slabý, keď plačeš v noci sám,
si silný, si obrazom čo stratil len rám.
Nevidíš cieľ, len rozbitú cestu neznámu,
no každý krok vpred má svoju váhu
Aj pomalý krok je krok, čo má odvahu,
aj trasúce sa kolená dokážu niesť tvoju postavu.
Pamätaj, koľkokrát si už prežil pád,
koľkokrát si si myslel, že ďalej už nie je kam ísť späť ani vpred, ani stáť.
A predsa si tu, spievaš si tieto slová,
to nie je náhoda, to je pre Teba sila nová.
Nemusíš byť hrdina, nemusíš žiariť,
stačí dnes nevzdať sa, nemusíš sa tváriť
Zajtra sa posunieš o kúsok vyššie,
aj malé víťazstvá nech znejú tichšie.
Nemeraj svoj život len podľa jaziev,
tie hovoria príbeh vyplakaných tisícich jazier.
Každá jazva je podpis boja,
že si stál, aj keď došli Ti slová.
Keď neveríš sebe, ver aspoň chvíľu času,
ten ukázal už stokrát, že máš v sebe krásu.
Nie tú bezchybnú, nie tú bez pádov,
ale tú pravú, čo rastie zo sĺz a z rán pod skalou.
Bojovať neznamená vždy kričať no ísť,
niekedy znamená len nevzdať sa a pod krížom sa zísť
Zatni zuby, aj keď sa svet sa Ti rozpadá,
lebo práve vtedy život múdrosť Ti rozdáva.
Raz sa obzrieš späť na tento čas,
a uvidíš bojovníka tam, kde si už nevidel nás.
Pochopíš, že si rástol aj v tme,
že si sa stal silnejším aj keď si bol na dne
Tak choď ďalej, aj keď trasie sa Ti hlas,
aj keď odpovede nemáš práve teraz.
Nevzdávaj sa, to úplne stačí,
lebo ten, kto vydrží, raz sa mu za to život odvďačí


Celá debata | RSS tejto debaty