Keď prvý sneh sa ticho dotkne striech,
a v očiach ľudí zablysne sa smiech.
V tom chlade cítim zvláštny dar,
že láska žije aj keď vonku mrzne tvár.
Vôňa ihličia a sviečok v nás,
spomienky vracajú sa pomaly zas.
Pri stole ticho, čo vie liečiť bolesť dní,
a srdce šepká, že domov máš v náručí Ty.
Vianoce sú tam, kde ste Vy,
kde láska ticho dýcha v nás oboch sme my.
Nejde o dar, ani o svetlo sviec,
stačí byť spolu a veriť, že zázrak je dnes.
Aj tieň má miesto v sviatočných dňoch,
aj slza patrí k pravdivým slovám o nás dvoch.
Keď svet je ťažký a sny sa boja rásť,
stačí tvoja dlaň a viem sa znovu nájsť.
Vianoce sú tam, kde si Ty,
kde láska ticho dýcha v nás oboch sme my.
Nejde o dar, ani o svetlo sviec,
stačí byť spolu a veriť, že zázrak je dnes.
Keď sviečka dohorí a noc sa stíši,
v srdci ostane to, čo tma nezničí.
Láska je ticho, čo pretrvá čas,
a Vianoce budú vždy, keď je s nami Boh zas.