1. V očiach má úsmev, v srdci však jed,
šepká mi lásku, no kradne mi svet.
Za chrbtom pletie si klamstvá a hry,
v ústach má mier nocí, v duši však vojnové dni.
Dotyky sladké, čo nič neznamenajú,
bozky, čo v tichosti nehu nepoznajú.
R: Jeho úsmev klame, jeho kroky sú tieň,
sľúbi vernosť – no zlomí ju v ďalší deň.
Zanechá v srdci len chlad, prázdny ston,
po ňom ostáva tma, len bolesť a zazvonil zvon.
2. Závojom úsmevu skryje si tvár,
zo ženy spraví len slepý dar.
V noci sa vykradne, tichučko preč,
ráno sa tvári, že všetko je len bez hrozieb.
Správy a čísla v mobile horia,
no na jeho nevinný pohľad sa dvere otvoria.
R: Jeho úsmev klame, jeho kroky sú tieň,
sľúbi vernosť – no zlomí ju v ďalší deň.
Zanechá v srdci len chlad, prázdny ston,
po ňom ostáva tma, len bolesť a zazvonil zvon.
3. Tancuje v noci na cudzích rukách,
doma dúfa v lásku v chudobných dúhach.
Prstene lesknú sa, no význam sa stratil,
prázdny oltár v srdci už dávno sa zvrátil.
Môj svet je javisko, pravda len pád,
na duše žien sype sa tichý mráz – čierny sad.
R: Jeho úsmev klame, jeho kroky sú tieň,
sľúbi vernosť – no zlomí ju v ďalší deň.
Zanechá v srdci len chlad, prázdny ston,
po ňom ostáva tma, len bolesť a zazvonil zvon.
Záver: A žena zas verí, nevidí stopy zla –
vždy padá do pasce, čo pre neho vytvorila ona sama.


Celá debata | RSS tejto debaty