1. Keď ráno vstávam, v mysli mám len Teba,
si ako svetlo, čo mi otvára kúsok neba.
Tvoj tichý úsmev v duši stále zvoní,
a jedno v láske zdvojí.
Si prístav tichý, keď mám srdce unavené,
si láska, ktorá rozprúdila moje pramene.

R: Za Tvoju lásku ďakujem, čo v srdci stále mám,
za Tvoje ruky ďakujem, keď ich k svojim privolám.
Za každý nežný dotyk ďakujem, čo v duši stopy píše,
za Teba ďakujem, môj milovaný stále viac a tichšie.

2. Keď noc sa kráti, v tichu k sebe šepkáme,
že s Tebou kráčam cestou, ktorú hľadáme.
Tvoj hlas ma hladí, aj keď si vzdialený,
máš v sebe teplo, čo hreje už tu na zemi.
V Tvojom objatí viem, že všetko zvládnem,
len Tebe verím, že ma zdvihneš keď padnem.

R: Za Tvoju lásku ďakujem, čo v srdci stále mám,
za Tvoje ruky ďakujem, keď ich k svojim privolám.
Za každý nežný dotyk ďakujem, čo v duši stopy píše,
za Teba ďakujem, môj milovaný stále viac a tichšie.

3. Ak by prišli tiene, čo by chceli lásku vziať,
viem, že v Tvojom náručí nemusím sa báť.
Si kompas verný, ktorý ukáže mi smer,
tvoj každý pohľad hovorí, že si pre mňa len.
A ja Ti vrátim všetko, čo v sebe nosím,
každým dňom viac Tvoje meno naveky si prosím.

R: Za Tvoju lásku ďakujem, čo v srdci stále mám,
za Tvoje ruky ďakujem, keď ich k svojim privolám.
Za každý nežný dotyk ďakujem, čo v duši stopy píše,
za Teba ďakujem, môj milovaný stále viac a tichšie.

Záver:
Len Tebe patrí moja reč i ticho dní,
za lásku, ktorú dávaš, ďakujem – môj prvý a posledný.