Na lúke si si sadla vedľa do trávy,
a vravíš: „Máš to tvrdé pod sebou?“
Ja rýchlo šepkám: „To je len kus potravy,“
A zrazu krava ju žrala pred Tebou
Raz si mi povedala: „Chcem niečo dlhšie!“
ja ponúkol som ti varechu,
Keď jedli sme klobásy, zrazu vravíš: „To páli,“
a krútiš hlavou, že vraj som divoký,
ja len sa smejem, no iné to omámi
keď zistíš, že poznám Ťa do noty.
Raz si ma chytila slovami: „Ukážem Ti dieru,“
myslela si ponožku, čo som mal roztrhanú,
no ty si žartom ukázala, že nemáš mieru,
že radšej by som Ťa videl bezbrannú.
Na záhrade hrabeš, zohneš sa nízko,
a vravíš: „Poriadne drž mi ten kolík!“
ja červenám sa, až horí mi líčko,
kým ty sa smeješ: „Ty bezbožník!“
Na výlete sa pýtaš: „Rozložíš mi ten stan?“
ja márne riešim celú konštrukciu,
dodáš: „Hlavne, nech tu máme dosť dlhých lán,
aby sme mali priestor na spoločenskú diskusiu.“
Keď povieš: „Máš to tvrdé aj ráno?“
ja myslím na vankúš, čo leží bez pýchy,
no ty len kývneš a povieš : „Áno,
vidím, že žaľuďom prebijem Ťa do piky
Keď spolu varíme cestoviny,
ty povieš: „Najlepšie sú, keď sa natiahnu,“
zrazu ostane len na gauči môj vlas sivý
a moje myšlienky Ťa opäť pretiahnu
Vždy, keď ti poviem: „Máš krásne citróny“
chytíš to ovocie, čo v košíkoch drieme,
no vieš, že myslím ten oný,
nástroj lásky čo milujeme.
Láska je zmesou pikantných viet,
čo chutia sladko, aj keď sú dvojaké,
s tebou je krásny aj nudný svet,
lebo mojim hláskam dávaš aj obojaké.
Tak nech nás baví to naše bláznenie,
aj keď sa tváriš, že myslím na hriech,
len tvoje oči sú pravé znamenie,
že dvojzmysel premení láska na smiech

https://www.youtube.com/watch?v=J1PbB5YXcyA&feature=youtu.be