Štyri volebné obdobia v zastupiteľstve, dlhoročné riaditeľovanie strednej školy a neúnavný elán. Marta v úprimnom rozhovore hovorí o tom, prečo ani po rokoch neplánuje vymeniť prácu pre Kežmarok za lavičku v parku, čo všetko ešte dlhuje obvodu stred a prečo skúsenosti v kombinácii s mladíckym zápalom dokázateľne hýbu mestom vpred.

Marta, po štyroch obdobiach v zastupiteľstve, prečo znova? Veď by si už mohla mať pokoj.

Mohla. A poviem úprimne, mnohokrát mi to aj hovoria. Ale ja pokoj mať nebudem, keď vidím, že v našom meste je stále čo robiť, mnoho vecí sme nestihli dokončiť, ba ani len začať. Kežmarok je môj celý život. Tu som sa narodila, tu som ako riaditeľka Strednej odbornej školy na Garbiarskej vychovala stovky vašich detí, tu žijem každý jeden deň. Ja nie som hosť v komunálnej politike, ja som doma. A doma sa neodchádza od rozrobenej práce. Mám síce roky, ale mám aj energiu. A kým ju mám, chcem ju dať Kežmarku, nie na lavičku v parku.

Všetci ťa poznajú z Garbiarskej. Čo ti dalo riaditeľovanie pre prácu v meste?

Naučilo ma nebáť sa. Riaditeľka školy nemôže byť len usmievavá teta. Musí vedieť buchnúť po stole, keď ide o naše deti, musí vedieť zohnať peniaze tam, kde nie sú, a musí podržať ľudí, keď je ťažko. Ja som nikdy nebola riaditeľka zo zatvorenej kancelárie. Bola som medzi ľuďmi. A rovnaká som aj ako poslankyňa. Nepotrebujem si čítať, čo trápi obvod stred – ja tam žijem. Počujem to priamo v obchode, na ulici, od vás. Moja škola je dôkaz, že viem vybudovať niečo, čo funguje. A to isté chcem aj pre naše mesto.

Čo teda najviac potrebuje obvod stred dnes?

Potrebuje život! Potrebuje, aby nebol len pekný na pohľadnici, ale aby sa v ňom dobre žilo. Aby mama s kočíkom nemusela kľučkovať medzi autami. Aby sa naši otcovia a mamy nebáli tmy v bočnej uličke. Aby mladí nehovorili „tu nič nie je“, ale aby mali dôvod zostať tu, stretnúť sa, niečo tvoriť. Ja nechcem len opravovať chodníky. Chcem, aby stred mesta opäť dýchal. Aby bol hrdý, bezpečný a živý. Aby sme sa tu nielen míňali, ale naozaj stretávali. Aby sme boli hrdí, keď tadiaľto vedieme návštevu.

Hovoríš o slušnosti, čestnosti a progresívnej vízii. Čo to znamená v praxi?

Pre mňa slušnosť nie je slabosť. Je to odvaha povedať pravdu aj vtedy, keď sa to iným nepáči. Čestnosť znamená, že sa viem ľuďom pozrieť priamo do očí aj po rokoch. A progres? Ja mám možno viac rokov v občianskom, ale myslením som stále tá mladá baba, ktorá verí, že Kežmarok môže byť moderný, odvážny a plný príležitostí. Nechcem mesto, ktoré len prežíva. Chcem mesto, ktoré žije. Pre nás, ale hlavne pre naše deti a vnukov, aby nemuseli odchádzať.

Tvoj odkaz Kežmarčanom na záver?

Nebudem vám klamať, že som najmladšia na kandidátke. Nie som, naopak. Ale som možno tá, ktorá má najviac energie a odvahy ešte niečo dokázať. Ponúkam vám niečo, čo sa nedá naučiť zo žiadnej príručky – môj celý čestný život v Kežmarku, štyri obdobia tvrdej práce pre vás a srdce, ktoré je stále mladé a bije pre toto mesto. Ak chcete v strede človeka, ktorý sa nebojí, ktorý má skúsenosti staršej a elán mladej, ktorý vás nebude deliť, ale spájať – dajte mi svoj hlas. Poďme ukázať, že Kežmarok má stále šťavu. Spolu.

Ondrej Miškovič