Keby ste mali jedinú šancu v jediný čas,
uchopiť všetko, po čom túžite zas,
vzali by ste to pevne, bez váhania v hrudi,
či nechali to prejsť a žiť len so svojimi bludmi?
Dlane sa potia, kolená sa lámu,
na mikine stopy hanby z nočného chrámu.
Dav už kričí, čaká na výstrel z úst,
no myšlienky miznú, prichádza púšť.
Ústa sú otvorené, no ticho má hlas,
smiech okolia páli, vypršal náš čas.
Realita padá, gravitácia ťahá.
Chcem byť všade ako tráva
No vzdať sa nechcem, hoci chrbát má na lane,
viem, že keď sa pustím, sen sa už nevráti v klame.
Som bez peňazí, stojím, no vnútri vrie,
návrat domov znamená, že kruh sa uzavrie.
Zas späť k papieru, k starým rýmom a snom,
no viem, že tento okamih je jediný zlom.
Stratím sa v hudbe, nech pohltí môj celý svet,
keď chvíľu vlastníte, nepustite ju späť.
Je len jeden pokus, raz príde ten stav,
táto príležitosť strhne Ťa v dav.
Stratím sa v hudbe, aj čas stojí v nej,
keď ju držíš v rukách, už teraz sa smej.
Jedna šanca, jeden výbuch, jeden hlas,
raz za život – a práve teraz je ten čas.


Celá debata | RSS tejto debaty