1. Nepoznám vás, no túžba ma k vám volá,
čím viac ste nepoznaná, tým viac ste moja škola.
Slová mi padajú, ruky obopínajú postavu,
a ja stojím v tichu, kde sa zaľúbený skrývajú.
Hry, čo nič neznamenajú, samy dohasnú,
ako vietor odchádzajú – poslednými sa zhasnú.

R: Vezmite loď, čo klesá, nasmerujte ju domov,
čas ešte máme – kým nezmizne pod vodou.
Pozdvihnite hlas nádeje, láska je vo vašich dlaniach,
teraz je chvíľa, čo život mení v okamihoch a prianiach.

2. Pomaly padám – váš pohľad ma spoznáva,
v ňom staré jazvy žiaria, duša sa ku mne priznáva.
Nálady chladné ma zotrú, zmiznem ako dym,
som vymaľovaný tieňom, no ostávam tmavým.
Vy ste už trpeli dosť, viedli vojny so sebou,
teraz je čas zvíťaziť – postaviť sa tme aj s celým nebom.

R: Vezmite loď, čo klesá, nasmerujte ju domov,
čas ešte máme – kým nezmizne pod vodou.
Pozdvihnite hlas nádeje, láska je vo vašich dlaniach,
teraz je chvíľa, čo život mení v okamihoch a prianiach.

3. Pomaly padám – spievajme si túto melódiu,
ja pôjdem s vami, nech tóny v srdci rastú a žijú.
Karty som vyložil neskoro, život ma zradil,
a keď som šiel po vás, vietor ma na kolená zrazil.
Teraz len stojím sám, hľadím do prázdna,
v pamäti znie váš hlas – ozvena jasná, no otázna.

R: Vezmite loď, čo klesá, nasmerujte ju domov,
čas ešte máme – kým nezmizne pod vodou.
Pozdvihnite hlas nádeje, láska je vo vašich dlaniach,
teraz je chvíľa, čo život mení v okamihoch a prianiach.