Mesto už spí, len my dvaja sme tak smelí,
píšeme príbeh, čo do sŕdc sme si zapísať chceli.
Tvoj pohľad je prístav, kde končia sa búrky na konci ciest
čítam ťa potichu, bez jednej výčitky mi znovu neuteč
Svet vonku utíchol, ostal len tvoj dych,
najkrajšia melódia zo všetkých tých tichých.

Možno sme blázni, čo hľadajú raj,
no ak je to sen, tak ma nezobúdzaj.
Stúpame vyššie, kde končí sa strach,
naša láska je víťaz v týchto súbojoch a hrách.

Si môj sever, môj smer, môj cieľ,
v tvojom objatí som presne tam, kde som chcel.
Nás nerozdelia rieky, ani prázdny čas,
tento oheň v nás horí, v každom z nás.
Si moja kotva, si môj voľný pád,
budem ťa navždy a úprimne mať rád.

Niekedy príde mráz a s ním ťažké dni,
no ty si to svetlo, čo v tme ma rozbitého zocelí
Netreba slová, stačí mi tvoj tieň,
premeníš na zázrak aj ten najvšednejší deň.

Možno sme blázni, čo hľadajú raj,
no ak je to sen, tak ma nezobúdzaj.

Si môj sever, môj smer, môj cieľ,
v tvojom objatí som presne tam, kde som chcel.
Nás nerozdelia rieky, ani prázdny čas,
tento oheň v nás horí, v každom z nás.
Si moja kotva, si môj voľný pád,
budem ťa navždy a úprimne mať rád.

Láska nie je väzenie, je to voľný let,
s tebou mi zrazu dáva zmysel celý svet.

Si môj sever, môj smer, môj cieľ,
v tvojom objatí som presne tam, kde som chcel.
Nás nerozdelia rieky, ani prázdny čas,
tento oheň v nás horí, v každom z nás.

V každom z nás…
Len my dvaja…
v ozvene…