Budík reve, no ty ho dnes nechaj spať,
nemusíš hneď do kolotoča povinností vliezť a sa hrať.
Otvor okno, nechaj vietor, nech ti rozstrapatí vlasy,
svet tam vonku nepočká na tvoje „možno inokedy, asi“.
V kalendári máš len krížiky a prázdne sľuby,
zatiaľ čo ti káva chladne a život tíško kazí zuby

Zastav ten beh, nadýchni sa zhlboka,
táto chvíľa nepríde už nikdy do roka.
Zahoď tie mraky, čo ti tienia výhľad na svetlo,
urob si dnes v duši poriadne a slnečné teplo.

Lebo život nie je čiara, ktorú musíš prejsť,
je to tanec v daždi tisícich ciest!
Užívaj si každý dúšok, každú sekundu a tón,
nečakaj na „potom“, život nie je maratón.
Leť vysoko ku hviezdam, kým ti krídla zhoria,
život je dar, čo sa pýta všade kde mu dvere otvoria

Zbieraj smiech a momenty, čo v hrdle stiahnu dych,
nie fotky na displeji, tie sú plné spomienok tichých.
Bež bosý po tráve, kým je ranná rosa svieža,
nerieš, čo si myslia tí, čo v klietkach vlastných strachov ležia.
Dnes je ten deň, kedy povieš „áno“ všetkým snom,
postav si svoj zámok tu, v tomto momente a zostaň v ňom.

Nie zajtra…
Nie v pondelok…
Nie keď budeš starý…
Ale práve teraz, kým ti v žilách krv prúdi a žiari!

Lebo život nie je čiara, ktorú musíš prejsť,
je to tanec v daždi tisícich ciest!
Užívaj si každý dúšok, každú sekundu a tón,
nečakaj na „potom“, život nie je maratón.
Leť vysoko ku hviezdam, kým ti krídla zhoria,
život je dar, čo sa pýta všade kde mu dvere otvoria

Tu a teraz…
Len ty a dych…
Uži si to…
kým je čas.