Rok sa pomaly uzatvára a s ním prichádza aj čas pozrieť sa späť. Nebol jednoduchý, ale bol skutočný. Priniesol mi veľa pohybu, stretnutí, myšlienok aj skúšok, ktoré preverili trpezlivosť, silu a vnútorný pokoj.

Z miest, ktoré som mal možnosť navštíviť, vo mne najviac zarezonoval Gdaňsk – mesto s atmosférou, pamäťou a charakterom. Silný dojem vo mne zanechal aj Zámok Šimák v Pezinku, ktorý potvrdil, že krása sa často skrýva bližšie, než čakáme. Z kultúrnych zážitkov si odnášam najmä návštevu Károlyiho paláca vo Füzérradványi a výklad v Kostole sv. Jakuba v Levoči, ktorý mi znovu pripomenul hodnotu histórie, ticha aj úsmevu.

K príjemným zastaveniam patrila reštaurácia Magiel v Gdansku a kaviareň Divná Pani v Banskej Štiavnici – miesta, kde sa čas spomalí a myšlienky majú priestor. Hudobne ma najviac oslovil koncert Polemicu v Nitre a celý rok ma sprevádzala skladba VIP od Aliena a Majtisa. K pohybu a tichu zároveň patrila aj túra na Skalnaté pleso – miesto, kde sa človek prirodzene nadýchne nadhľadu a zároveň sa stretne s minulosťou, nielen tou tatranskou.

Za osobný úspech považujem dosiahnutie 10. úrovne Google sprievodcu, čo beriem ako potvrdenie, že zdieľať skúsenosti má zmysel.

Tento rok však priniesol aj najťažší moment – odchod mojej mamy. Strata, ktorá sa nedá pomenovať slovami, len niesť ďalej s pokorou a vďačnosťou za všetko, čo po nej zostalo.

Počas tohto roka si moju prácu na Facebooku našlo 1 884 ľudí, na Instagrame 8 338 sledovateľov a na YouTube 414 odberateľov. Fotografie, ktoré mapujú miesta, príbehy a atmosféru nášho regiónu, boli na Google mapách videné viac než 19 902 687-krát a celkovo som tak vytvoril až 18 533 záberov. Články na mojom blogu si spolu prečítalo už 505 161 ľudí.

Na záver chcem úprimne poďakovať rodine, priateľom aj kolegom. Za oporu, trpezlivosť, rozhovory aj ticho, keď bolo treba.

Nech je ďalší rok pokojnejší, pravdivejší a naplnený tým, čo má skutočnú hodnotu.