1. Pod Tatrami si ma viedol, keď som bol ešte malý
v tichu rán si niesol silu, čo z prameňa rieku spraví
V očiach si mal úsmev pevný, no aj jemný, tichý plameň
na pleciach si niesol všetko, čo by iný dávno hodil ako kameň
Keď vietor vial cez lúky, ty si chápal moje sny
a učil si ma stáť, aj keď sme ostali len my

R: Si muž, čo mlčky zvládol každý pád
v tvojom kroku bolo svetlo v mojich hrách
S tebou dýcha dom aj keď tma prichádza
otec, tvoja sila stále vo mne ostáva

2. Detstvo v mláke žilo v tvojom rytme
keď si so psom kráčal v snehu či keď bolo prítmie
Bicykel bol kráľom cesty, ty si mal svoj pevný smer
a vždy si dával viac, než ktokoľvek by chcel
Aj keď si býval unavený, nikdy si to neukázal
ticho bolo tvojou rečou, humorom si nás sprevádzal

R: Si muž, čo mlčky zvládol každý pád
v tvojom kroku bolo svetlo v mojich hrách
S tebou dýcha dom aj keď tma prichádza
otec, tvoja sila stále vo mne ostáva

3. Keď prišli ťažké roky a mama slabla každý deň
stál si pri nej bez otázok, až dokým neprišiel jej sen
Čas plynul, no láska večnou sa stala
držal si ju v pokoji, bola to nás všetkých mama
Ja som vtedy pochopil, čo znamená byť dobrý
že hrdinstvá sú tiché a aj malý, vedia byť obry

R: Si muž, čo mlčky zvládol každý pád
v tvojom kroku bolo svetlo v mojich hrách
S tebou dýcha dom aj keď tma prichádza
otec, tvoja sila stále vo mne ostáva

Záver:
A keď raz budem kráčať sám, tvoje kroky kráčať budú vedľa mňa
pod Tatrami, v tichu, v spomienkach, si otcom, čo nás rád má