V septembri si pripomíname Svetový deň prvej pomoci. Pri tejto príležitosti nám v rozhovore prezradila Simona Pavlíková z Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku viac o práci zdravotníkov. V čom je táto práca iná a výnimočná od ostatných?

Práca na jednotlivých oddeleniach v zdravotníckom či sociálnom zariadení má svoje špecifiká. „Vo väčšine sa my, zdravotnícki pracovníci, dennodenne stretávame s náročnými situáciami, ktoré sa nám mnohé vryjú na dlhé roky do pamäte a teda každá skúsenosť nás posunie odborne vpred. Je snáď absolútnou výhrou odchádzať z konkrétnej služby, kde ste nemuseli čeliť extrémnym situáciám, pri ktorých bolo nad vaše schopnosti a možnosti zachrániť život človeka,“ začala rozhovor Pavlíková, ktorá pracuje ako vedúca sestra na oddelení dlhodobo chorých.

S odchodom pacienta sa nedá vyrovnať nikdy. Zvládnutie tejto situácie závisí od rôznych faktorov. Je to celoživotný proces, na ktorom pracuje každý zdravotnícky pracovník permanentne. „Mnohokrát sme tými poslednými ľuďmi, s ktorými je odchádzajúci človek v kontakte, čo je absolútne zaväzujúca skutočnosť. Naši pacienti sú krehkí, zraniteľní a naša práca je taká náročná na zodpovednosť, že ich ďalšia budúcnosť je absolútne v našich rukách. Vzhliadajú k nám ako k „anjelom“, ktorí im prichádzajú pomôcť. A vtedy je na rade ľudskosť profesionála – empatia, dotyk, pohľad. Pocit, že sme pre pacienta urobili maximum je určitým zadosťučinením,“ povedala Pavlíková.

Ľudskosť je na prvom mieste

V praxi sestry si Pavlíková myslí, že aj v praxi ostatných zdravotníckych pracovníkov je podstatný správny výber oblasti, v ktorej sa vedia stopercentne uplatniť, správny manažment pracovných činností a v neposlednom rade korektný výber mentora v úvode praxe každého absolventa. „Môžem s určitosťou povedať, že správny výber mentora, ktorý je v plnej kompetencii manažmentu, vie absolventa nielen odborne viesť, ale aj správne motivovať, je vlastne absolútne podstatnou intervenciou a investíciou do blízkej či vzdialenej budúcnosti profesionálnej úspešnosti zdravotníckeho absolventa, ktorého ľudskosť musí byť základnou výbavou,“ dodala Simona Pavlíková.

S plnou vážnosťou by aj chcela podotknúť, že zdravotnícki pracovníci sú iba ľudia so svojimi radosťami a starosťami, ktoré sa snažia neprenášať do svojej praxe. „Nie vždy je to však jednoduché, všetko závisí od okolností. Tu chcem ale vyzdvihnúť a pripomenúť, že vzájomná úcta, porozumenie a rešpekt, ktoré si navzájom dokážeme odovzdať a vymeniť, je pre obe strany, teda zdravotníka a pacienta, resp. rodinného príslušníka pacienta, značne významná, prirodzená a ľudská. Chcem vyjadriť poďakovanie a uznanie všetkým kolegyniam a kolegom, ktorí svoju prácu vykonávajú s láskou a rešpektom,“ zakončila Pavlíková prianie, ktoré je aktuálne nielen 9. septembra, kedy si pripomíname Svetový deň prvej pomoci.

Ondrej Miškovič