Kristína Michlíková je mladá záchranárka, ktorá nám porozprávala o svojich začiatkoch, najťažších výjazdoch ale aj o správnom podaní prvej pomoci.

Kristínu Michlíkovú práca v lekárni nebavila a keď si podávala prihlášky na vysokú školu, mama sa jej opýtala, či nechce skúsiť ísť za záchranára, lebo majú celkom akčné štúdium a rôzne výcviky – horské, lyžiarske, lavínové, plavecké, súčinnostné cvičenia a iné. „Spočiatku som sa zasmiala – biológia by šla, koordinácia pohybov taktiež, ale fyzické testy? V tom čase som sa aktívne žiadnemu športu nevenovala a plávať som skoro vôbec nevedela. Nakoniec som po poctivom tréningu prijímačky zvládla a ocitla som sa tam, kde som sa nakoniec našla. Som rada, že toto špecifické a krásne povolanie môžem vykonávať,“ začala rozhovor Kristína Michlíková.

Najťažšie výjazdy pre záchranárov

Najťažšie je pre Kristínu zvládať výjazdy, kde nemajú záchranári čo robiť. „Predstavte si, že záchranku často volajú ľudia k ťažkostiam trvajúcim dni, týždne, mesiace ba roky. Doteraz s tým nespravili nič, nedali si žiadne lieky, nikam s tým nešli a ich voľba po takomto čase je zavolať záchranku. Ale tu si treba uvedomiť aj druhú stránku veci. Príklad z praxe – máme stav, kde o prežití rozhodujú sekundy či minúty, ako napríklad náhle zastavenie obehu, vážna dopravná nehoda, závažný úraz, infarkt, mozgová príhoda a zrazu záchranka, ktorá by na mieste mala zasahovať a mala by dojazdový čas na miesto udalosti dve minúty, rieši dvojtýždňové bolesti brucha,“ priblížila situáciu Kristína, kde na miesto prichádza najbližšia voľná posádka, ale tá už má dojazdový čas prinajlepšom desať až 20 minút. „Myslím, že hovorím aj za mnohých kolegov, keď poviem, že práve preto nemáme radi neopodstatnené výjazdy, ktoré sa nám len kopia a kopia,“ povedala z praxe Kristína.

Vieme správane podať prvú pomoc?

O správnom podávaní prvej pomoci je v dnešnej dobe informácií veľmi veľa, len treba mať záujem si ich vyhľadať. „Prvá pomoc je obšírna tematika, ktorú podľa mňa veľmi pekne spracovali napríklad vo videách od Ty to zvládneš alebo Michal Kubovčík v Baštrng – SEPRP na YouTube. Prvý kanál je český, rozoberá jednotlivé témy vážnejším spôsobom. A videá od SEPRP sú podľa mňa hravé, zábavné, veľmi dobre, jednoducho spracované a človek si to takto ľahšie zapamätá. Kto má záujem, odporúčam pozrieť YouTube,“ radí Kristína Michlíková.

Pri resuscitácii sa naozaj niet čoho báť, tam je to takto – buď pacientovi niekto poskytne pomoc a dá mu šancu na prežitie, alebo bude čakať na záchranku, ktorá ale bez včasne začatých kompresií hrudníka zázraky nespraví. V ďalšom rade – volania zo vzdialenosti kilometra, z dopravných prostriedkov, z balkóna a podobne. „Načo sa priblížiť a skúsiť aspoň osloviť toho ležiaceho či sediaceho pacienta? Zistiť či vôbec potrebuje nejakú pomoc? Nie, príde záchranka, oni to spravia… Takéto výjazdy najčastejšie končia prinajlepšom nadávkami na našu adresu, prípadne na adrese nájdeme len šaty, koberec v snehu a podobne, alebo to bezvedomie, ktoré ľudia videli z balkóna medzičasom odkráčalo preč. A opäť je posádka, ktorú možno treba inde, blokovaná,“ priblížila mladá záchranárka.

Vzdelávanie o prvej pomoci musí začať doma

Vo väčšine prípadov sme, žiaľ, nútení využiť vedomosti z prvej pomoci práve pri našich vlastných rodinách. „Navrhovala by som zaradiť pred večerným programom, niektoré z edukačných videí – zaberú päť až desať minút, ale myslím si, že aj keby pomohli zachrániť jeden život, bolo by to skvelé,“ zakončila radou rozhovor Kristína Michlíková.

Ondrej Miškovič, foto: archív Kristíny Michlíkovej