Rímskokatolícka cirkev, farnosť Kežmarok sa zapojila do projektu s Nadáciou VÚB, vďaka ktorému zvíťazila s počtom 6 665 hlasov a dostala grant vo výške 50-tisíc eur na obnovu gotického portálu.

Neskorogotická Bazilika svätého Kríža v Kežmarku stojí na mieste staršieho objektu z 13. storočia, ktorý bol v roku 1433 poškodený pri dobýjaní mesta husitmi, požiarom a údajne i zemetrasením. Kostol prestavali na neskorogotický objekt, jeden z najväčších vo vtedajšej krajine. Je výsledkom veľkorysej radikálnej prestavby iniciovanej a čiastočne financovanej rodinou Zápoľských. Monumentalita interiéru kostola má mimoriadne pôsobivé priestorové riešenie, v ktorom dominuje hlavná loď s mohutnou valenou hviezdicovou klenbou i priehľad do priestrannej svätyne s jej sieťovou rebrovou klenbou. Vplyv košickej tvorby dokumentuje kráľovská empora s kamennou kružbovou balustrádou i bohatstvo výnimočnej kamenosochárskej výzdoby.

Vtipné i ťažké chvíle pri hlasovaní

Hlasovanie Nadácie VÚB trvalo do soboty 15. júna a Kežmarok si od 5. júna držal vedenie. Ohrozenie prišlo v piatok pred koncom hlasovania, kedy v poradí druhá obec, Sása, stiahla náskok Kežmarku z 2-tisíc na päťsto hlasov. „Bol som povzbudený z našich veriacich. Niektoré babičky chceli veľmi hlasovať, a tak priniesli pevné linky s otázkou, že či sa nedá zahlasovať aj z nich,“ povedal rímskokatolícky farár a dekan Martin Majda.

Svojimi hlasmi prispelo vedenie mesta, poslanci, štatutári organizácií, riaditelia škôl aj obyvatelia Starej Ľubovne, ktorým sme pomohli k získaniu Kaufland Parku pred dvomi rokmi hlasmi zase my. Malé okresné mestá na Slovensku takto dokázali, že napriek svojej veľkosti vedia mať veľké srdce.

Rekonštrukcia si vyžaduje slovo pamiatkarov

Súčasťou historickej prestavby bol aj pre naše územie neobvyklý kamenný vstupný portál v južnej časti chrámu, ktorý dnes označujeme ako gotický portál. Jeho zvláštnosťou sú dva združené vstupy umiestnené do lomeného oblúku s pretínajúcimi sa prútmi vo vrchole. Ostenia otvorov zdobia sochy a v tympanóne je neúplný kruhový otvor vyplnený kamennou kružbou so sklenenou výplňou. Po oboch stranách portálu sa vinú nápisové stuhy s letopočtom 1498, datujúcim ukončenie prestavby kostola. Na stredovom kamennom pilieri je socha Bolestného Krista, vľavo socha Panny Márie, vpravo socha svätého Jána evanjelistu. Všetky sochy sú situované pod baldachýnmi, ktoré sú vytvorené z kamenných pospletaných vetvových úponkov.

Sochy z portálu boli v roku 2007 reštaurátorom odborne očistené a zakonzervované. Stav pieskovcového portálu je narušený vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok a tiež dôsledkom prirodzenej degradácie kamenného materiálu. Na portáli sú depozity špiny, prachu, kamenná hmota je na niektorých miestach výrazne poškodená aj úbytkami hmoty, s nevhodnými tmelmi. Na povrchu je spieskovatená, pričom na dotyk opadáva. Preto bola podľa pamiatkarky Ivety Bujnovej nevyhnutná profesionálna obnova portálu reštaurátorským spôsobom, ktorý zabezpečí prinavrátenie pôvodných umelecko-historických hodnôt portálu.

Reštaurovanie pamiatok v dnešnej dobe je vo všeobecnosti osobitným druhom obnovy. „Pred reštaurovaním reštaurátor vypracuje reštaurátorský výskum, ktorý zhodnotí stav diela, príčiny, dôsledky a rozsah poškodení. Jeho súčasťou je aj umelecko-historická analýza, fotografická dokumentácia diela pred reštaurovaním, popis navrhovaných technologických postupov reštaurovania, použitie materiálov, návrh rozsahu doplnkov, záverečné úpravy a ďalšie úlohy,“ povedala Iveta Bujnová z Krajského pamiatkového úradu Prešov.

Po ukončení reštaurátorských prác reštaurátor spracuje dokumentáciu vykonaných reštaurátorských prác, v ktorej prezentuje skutočne vykonané zásahy do diela, ich rozsah a formu, použité materiály, postupy, technológiu i záverečné úpravy, ako aj požiadavky na ďalšiu údržbu diela. „Vlastník diela, odborný zamestnanec krajského pamiatkového úradu za účasti reštaurátora sa zúčastňujú kontrolných dní v priebehu reštaurovania diela, na ktorých sú odprezentované realizované práce a ďalšie postupy reštaurovania,“ doplnila Bujnová.

„V najbližšom čase by sme chceli dať dokopy lavice v bazilike, keďže sú zničené a poškriabané. Najväčšou výzvou pre nás ostáva oprava fasády baziliky,“ povedal farár a dekan Martin Majda.

Text a foto: Ondrej Miškovič, zdroj informácií: Iveta Bujnová