Medzinárodný festival Európske ľudové remeslo zavŕšil už svoj 32. ročník. Venovaný bol remenárstvu, umeleckému spracovaniu kože. Po druhýkrát sa festival zameral aj na prezentáciu regiónov, kedy zo Slovenska sme spoznali Liptov a z Česka liberecký kraj.

Rozšírenie areálu s novou bránou

Začiatok festivalu patril tradičnému dobíjaniu hradieb. Novinkou tohto ročníka bolo posunutie brán a rozšírenie areálu festivalu až po Hotel Club. Tam pribudla aj nová brána, ktorú mesto získalo z úspešného projektu výzvy Prešovského samosprávneho kraja. „Kežmarok má vo svojom slogane prívlastky: Moderný, dynamický a historický. Zosúladenie a prepojenie historického s moderným, je naším cieľom. Máme byť na čo hrdí,“ povedal v úvodnom príhovore primátor mesta Ján Ferenčák, ktorý sa na tri dni zhostil úlohy richtára.

Dobíjanie hradieb pri Hoteli Club začalo vystúpením šermiarov a Zvonárky.

Richtárska palica sa už od jej predstavenia stala exponátom

„My členovia drevárskeho a zámočníckeho cechu Milan Džadoň – návhrár a stolár, Juraj Adamjak – tokár, Daniel Andráš – rezbár, Ján Zibura – zámočník, dávame do daru hodnostárku palicu slobodnému kráľovskému mestu Kežmarok,“ napísali v úvode darovacej buly richtárskej palice jej autori. Dar pripravoval jeho návrhár Milan Džadoň dva roky. Celý projekt navrhol a nakreslil a držal v tajnosti až do samotného festivalu. „Nechcel som byť v tejto práci sám, tak som zakomponoval aj ostatných remeselníkov. Do tejto palice som vdýchol dejiny mesta. Začalo to rybárskou osadou, preto som na prvej ružici hodnostárskej palice umiestnil obrázok ryby – lososa. Osada sa vyvíjala na bohaté mesto až po udelenie mestských práv, ktoré symbolizuje vrchol palice s vyobrazeným svätým Michalom,“ povedal viac Milan Džadoň.

Primátor mesta Ján Ferenčák prijíma hodnostárku richtársku palicu, ktorá sa od tohto ročníka stala jedným z jeho symbolov.

Festival opäť pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky

Kežmarok obnovil tradíciu záštity prezidenta nad festivalom. Peter Pellegrini prijal túto záštitu. Úvodný pozdrav v zastúpení prezidenta predniesla ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. „Dovoľte mi v mene Vlády Slovenskej republiky poďakovať za toto vaše krásne medzinárodné podujatie. Je mi cťou , že vás môžem pozdraviť a prihovoriť sa pri príležitosti slávnostného otvorenia 32. ročníka festivalu Európske ľudové remeslo, nad ktorým prevzal záštitu prezident Slovenskej republiky, pán Peter Pellegrini,“ povedala na pódiu Zuzana Dolinková. „Veľmi sa mi tu páči tá atmosféra je naozaj úžasná. Všetky tradície, ľudové remeslá a ten odkaz našich predkov, ktorý sa prenáša z pokolenia na pokolenie si môže mladá generácie, naše deti a vnúčatá pozrieť a ja sa naozaj teším, že takto autenticky prenášame tú históriu nielen do súčasnosti, ale dúfam, že ju budeme ďalej presúvať aj do budúcnosti. Teším sa, že aj pán primátor a jeho šikovnosťou sa darí takáto tradícia zachovávať a verím, že tento 32. ročník nebude ani z ďaleka jeden z posledných a táto tradícia bude ďalej pokračovať,“ priznala v rozhovore ministerka Zuzana Dolinková.

Sprievod vzácnych hostí od radnice ku hradu na festivale EĽRO.

Európsky význam podujatia potvrdila účasť novozvoleného europoslanca Branislava Ondruša

Branislav Ondruš bol prvýkrát na EĽRO pred dvadsiatimi rokmi. Od tohto momentu priznal, že najmenej desaťkrát bol na tomto festivale. „Chodil som do Kežmarku aj keď som nebol žiaden funkcionár, pretože je tu výborná partia ľudí. Veľmi rád sa tu stretávam a mám tu veľa priateľov. Predovšetkým však je tu veľmi dobrá atmosféra a musím povedať, že skladám klobúk pred všetkými, ktorí tých 32 ročníkov organizovali a naďalej organizujú, pretože nepoznám veľa takých podujatí, ktoré by boli také plné zaujímavého a dobrého programu,“ povedal Branislav Ondruš, ktorý tiež na slávnostnom otvorení vyzdvihol výnimočnosť festivalu slovami: „Nielen podľa svojho názvu, ale svojim charakterom, svojim rozsahom, svojimi aktivitami, svojim programom do bodky napĺňa EĽRO úlohu skutočne európskeho podujatia.“

Brašnári, remenári a kožiari z celého Slovenska na jednom mieste

K remeselnému spracovaniu kože ich priviedla záľuba, práca ale aj túžba zachovať v kožených výrobkoch spomienky. „K spracovaniu kože ma priviedla moja práca. Hlavným motívom však bolo to, že sme si spoločne s kamarátom založili v Liptovskom Mikuláši šermiarsku skupinu, kde sme potrebovali vyrábať nejaké veci z kože. Na tréningoch, aby sme nemali otlčené hlavy tak som vymyslel kožené prilby. Z môjho pohľadu ide o najstaršie remeslo,“ povedal remeselník Andrej Lukáč z Liptova.

Gabriel Turčík, kožiar z Vranova nad Topľou predstavil na festivale svoje produkty, medzi ktorými sa vynímali kapsy, ktoré sa pre svojho majiteľa stávajú módnym doplnkom, ale aj dedičstvom pre jeho potomkov, nakoľko takto vytvorený výrobok má niekoľkoročnú životnosť. „Výroba kapsy trvá približne päť hodín. Pri väčšej kapse to môže byť aj viac ako dvadsať hodín, čo sa odráža aj na výsledku, kde vidieť komplikovanosť a stojí za to sa na to pozerať. Koža je úžasný materiál. Keď vyrobím niečo z kože, tak viem, že o desať či dvadsať rokov ak sa o to zákazník stará, to bude len krajšie a krajšie ako je teraz nové,“ povedal Turčík, ktorý si na festival priniesol aj stroj na pretláčanie vlastných kožených príveskov.

Koža je srdcovka aj pre Tibora Hrotka z Matúškova. Priznal sa nám k svojej záľube takto: „Na spracovanie kože je veľa náradia a strojov. Na EĽRO nechodievam pravidelne, ale ak sa mi podarí, že dostanem povolenie z mestského úradu, tak samozrejme vždy veľmi rád prídem. Je to jedno veľmi pekné podujatie. Každý je myslím si rád, že sa tu dostane, lebo je to zaujímavé. Na jarmoky nechodievam, no do Kežmarku áno. Pre mňa je tento festival tak by som povedal srdcovkou,“ povedal Hrotko.

Najvoňavejší stánok mala liptovská bylinkárka Petra Bardiovská

Medzi tradičné liptovské remeslá patrí aj bylinkárstvo. „Naše bylinky sú výnimočné tým, že sú pestované v bioekologickom poľnohospodárstve. Sú s láskou spracované ekologickým spôsobom, kde neznehodnocujeme prírodu a všetko ide naspäť do prírody. Všetky bylinky ktoré nespracujeme idú znova do pôdy a takto robíme prirodzený prírodný kolobeh,“ priblížila Bardiovská.

Pri remeselníkoch z Liptova stál aj Ivan Kučera, ktorý má v Kežmarku korene a pravidelne chodieva na festival. „Od 90.-tych rokov, kedy festival začal sem chodíme, aj keď nie každý rok, no už sme si tak zvykli a obľúbili tento festival. Tu práve vidno, keď si človek pozrie jednoduchý klinec, čo sa zdá, že ich kúpime hŕbu v železiarstve, že ako to vzniká a koľko námahy za tým stojí. Až vtedy si myslím, že sa dostávame k podstate a pochopeniu toho, že za každým výrobkom dennej potreby je nejaká práca, ktorá môže byť prekvapivo dosť komplikovaná. Toto podujatie má zmysel, nakoľko nám dáva poznanie ako tieto predmety vznikajú,“ povedal Kučera pri rozhovore pred kežmarským hradom.

Prišli k nám partnerské mestá zo štyroch krajín

Výnimočným suvenírom z tohto ročníka festivalu je jednoznačne aj minca, s ktorou prišli remeselníci z partnerského mesta Příbram. „V Příbrame máme numizmatickú spoločnosť, kde si vyrábame vlastné mince. Máme příbramských betlehemárov, waldorfskú školu a cez festival EĽRO chceme všetkých návštevníkov pozvať k nám do Příbramu. Špeciálne pre mesto sme tento rok vytvorili zberateľskú mincu jednoelro a dvojelro. To znamená, že ide o mince, kde je zobrazené Česko a Slovensko a erby našich partnerských miest, ktoré nás spájajú a dúfam, že toto partnerstvo aj dlho vydrží,“ povedal Ján Chválnik z Příbramu, ktorý okoloidúcich zabával aj československými piesňami, ktoré vyvolali mnohým už pri vstupe do areálu úsmev na tvári.

Najkrajšie sviatky roka Vianoce priblížil stánok z českého libereckého kraja pri stánku z Kláry Jurovej z Decor by Glasor. „Naše výzdoby sa už nachádzajú od Ameriky po Austráliu. Máme priamo dizajnérky, ktoré naše ozdoby vytvárajú. V poslednej dobe vedú ozdoby, ktoré majú biely základ, na ktorých je buď zelený alebo červený dekor. Veľkým trendom je aj béžová a platinová farba, ktorých odtiene nájdete tiež v našej ponuke. Je to prvýkrát, čo sme s našimi ozdobami išli na Slovensko a sme veľmi radi, že tu môžeme byť ako celá skupina. Potešilo nás aj to, že mnohí návštevníci festivalu nás poznali, či naše ozdoby doma už aj majú,“ povedala Klára Jurová.

Na vzácnych hostí pamätalo aj vedenie mesta Kežmarok, ktoré sa s nimi stretlo v Hoteli Club na spoločnej večeri, kde si vymenili vzájomné postrehy, skúsenosti, no najväčším obohatením bol pre každého spoločný čas, ktorý mohli opäť na EĽRE stráviť. Z desiatich partnerských miest sa ich zúčastnilo až deväť. Vzácny dar si odnieslo v závere festivalu mesto Kežmarok práve od spomínaného mesta Příbram, kde počas festivalu účastníci mohli spoločne s rezbárom vytvoriť erb nášho partnerského mesta.

Kežmarský rezbár Cyril Kocúrek je súčasťou festivalu od jeho prvého ročníka

Remeslo zo zlatým dnom má Cyril Kocúrek v sebe už od mala. „Pán Boh mi nadelil dar, ktorý musím odovzdávať aj cez choroby, ktoré som absolvoval. Dláto je pre rezbára vždy základom veci. Som tu 32. rok, to znamená, že presne toľko koľko má EĽRO. Od Boha závisí to, ako budem fungovať, lebo je môj dobrý kamarát. Po štyroch infarktoch a po dvoch strojčekoch som tu, len vďaka nemu,“ hovorí Cyril Kocúrek o ktorom málo kto vie, že je autorom aj krížovej cesty v Bazilike sv. Kríža v Kežmarku.

Pre remeselníčku bola najväčšou poctou pochvala jej stánku od dieťaťa

Bábikám zo šúpolia vdýchla dušu na festivale Iveta Šibíková. „Moje bábiky sú špecifické v tom, že sú vlastne vyrobené z odpadového materiálu. Tieto listy by boli vyhodené, ale ja ich ešte zrecyklujem. Veľmi obľúbené sú betlehemčeky na Vianoce. Som hrdá, že som sa na EĽRO dostala, lebo viem, že sa tu dostanú len tí najlepší. Najviac čo ma potešilo, že si dievčatko stálo pred môj stánok a povedalo: Joj mamina, toto je najkrajší stánok,“ povedala o najkrajšej príhode z 32. ročníka festivalu Iveta Šibíková.

Kežmarské sedmové karty uzreli svetlo sveta

Po úspešných Tatranských sedmových kartách predstavila na 32. ročníku Európskeho ľudového remesla Katarína Cermanová unikátne Kežmarské sedmové karty. Výber osobností bol pre autorku ťažký a štyri kráľovské miesta boli jednoducho málo, preto ich rozšírila o polia osobností aj na rad horníkov. „Chcela by som na ostatných preniesť to, že aj keď sa po našom meste prechádzam už miliónkrát, zrazu ho vidím opäť inak,“ povedala autorka kariet Katarína Cermanová. Medzi dvanástimi osobnosťami na kartách sú spisovatelia Pavol Országh Hviezdoslav a Ján Chalupka, ktorí patrili medzi najvýznamnejšie postavy z kežmarského lýcea. Miesta horníkov zaujmú Juraj Herz, výnimočný režisér a rodák z Kežmarku s neuveriteľným ľudským príbehom, a bratia Oto a Vlado Krajňákovci. Vernisáže výstavy sa zúčastnil aj viceprimátor mesta Jozef Matia v zastúpení primátora mesta, ktorý sa autorke poďakoval, za jej čas venovaný tvorbe a štúdiu nášho mesta, ktoré aj vďaka jej činnosti dokáže históriu preniesť do súčasnosti. Vďaka Kežmarským sedmovým kartám bol aj tento ročník o čosi výnimočný.

Katarína Cermanová predstavila Kežmarské sedmové karty.

Významnú liptovskú rodinu remeselníkov Stodolovcov pripomenula výstava

Výstava Stodolovci vo Výstavnej sieni mesta Kežmarok vznikla v spolupráci s Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. „Stodolovci boli všestranne činní a talentovaní. Aurel a Emil boli vynikajúcimi hudobníkmi, Jozef, otec Ondrej a ujček Jozef Kováč boli ochotníkmi a Kornel bol nadšený športovec s prvovýstupmi v Tatrách a prvenstvom v lyžovaní, keď na Liptov priniesol prvé lyže z Nórska a inicioval postavenie prvého lyžiarskeho vleku v Uhorsku. Bol na svahu Hája-Nicovô. Všetci Stodolovci mali radi hory a Aurel počas pôsobenia v Zürichu využíval aj príležitosti v blízkych Alpách,“ priblížila počas vernisáže výstavy Katarína Verešová, riaditeľka múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Stretnutie s vedúcimi zahraničných folklórnych súborov

Festival EĽRO bol aj o stretnutiach. V sobotu podvečer sa v Kežmarku stretli vedúci zahraničných folklórnych súborov zúčastnených na festivale. V zastúpení primátora Jána Ferenčáka ich prijal Jozef Matia, viceprimátor mesta Kežmarok. Ich venovania pre všetkých remeselníkov a občanov nášho mesta sa zapísali do kroniky mesta, ktorá ich podpismi uzatvorila vzácne návštevy mesta za posledných desať rokov a do užívania sa dala už nová mestská kronika, ktorá bude odteraz používaná na slávnostných prijatiach. Práve podpisy vedúcich súborov budú na jej poslednej strane, čo je ďalším míľnikom, ktorý sa spojil s festivalom EĽRO.

Prezident Ivan Gašparovič spomína na Kežmarok veľmi rád, je aj jeho čestným občanom

Medzi najvzácnejšie návštevy festivalu patril bývalý prezident Ivan Gašparovič, ktorý Kežmarok navštívil aj ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky. „Vždy som  tu prišiel rád, hlavne pre to, že som bol bezprostredne pri občanoch. Chodil som po remeslách, dokonca som tu koval železo či vyrezával sochu s jedným z remeselníkov,“ povedal Ivan Gašparovič, ktorý sa podelil aj s jednou spomienkou na Kežmarčana: „Veľmi dlho som sa aj poznal s Michalom Gantnerom, otcom vašej Janky Gantnerovej, takže som mal taký bližší vzťah k tomuto mestu. Niekoľkokrát som išiel cez Kežmarok a vždy som tu našiel niečo nové.“

Podpredseda Vlády Slovenskej republiky Peter Kmec vyzdvihol význam podujatia EĽRO

Primátor mesta pozval na festival aj podpredsedu Vlády Petra Kmeca. „Festival EĽRO je veľmi zaujímavé a dôležité podujatie na podporu tradičných remesiel, ktoré majú svoju tradíciu po celom Slovensku. Kežmarok a Spiš je týmto známy už po dlhé stáročia. Veľmi rád som sa prezrel po stánkoch a remeslách. Kežmarok a Spiš je moja srdcovka. Slovensko je krajinou regiónov, kde musíme venovať veľkú pozornosť na podporu tradícií,“ povedal po návšteve kancelárie primátora Peter Kmec.

To čo by iní vyhodili, dokáže šikovná remeselníčka Hana Jánska premeniť na niečo krásne a jedinečné

Zo starého dreva, ktoré už bolo použité vyrába malé pozornosti, ktoré pohladia dušu. „Drevo, ktoré by niekto vyhodil, ja zachraňujem. EĽRO je pre mňa mimoriadna udalosť. Remeselníci, ktorí sa sem dostanú prechádzajú výberom a sú tu pomerne prísne kritéria a je potrebné dodržiavať nejaký režim, predvádzať remeslo, rozprávať o ňom a dostávať do povedomia ľudí,“ povedala Hana Jánska.

Dennému programu kraľovali Kandráčovci

V Kežmarku sa behom troch dní predstavilo viac ako 150 remeselníkov, 1 000 vystupujúcich a návštevníci boli svedkami dvoch večerných párty. „Ako sa môže človek cítiť medzi svojimi? Vždy sa teším, ak prídu ľudia na koncert nie preto, že tam byť musia, ale preto, lebo chcú. Nech aj naďalej táto oblasť pod Tatrami kvitne tak ako doteraz,“ zaželal festivalu Ondrej Kandráč. Medzi vystupujúcimi sme mohli vidieť aj Vlastu Múdrikovú, ktorá sa priznala, že jej koncert museli predlžovať takmer o hodinu, nakoľko si publikum stále pýtalo prídavok.

Slovenské a české hviezdy rozospievali počas dvoch večerov návštevníkov podujatia

EĽRO patrilo Duchoňovcom, Line Mayer, skupinám Chinaski a Gladiator ale netradične aj raperovi Separovi. „Na festivale EĽRO sme asi tretíkrát. Máme to tu radi, pretože Kežmarok je naozaj nádherné mesto a máme tu aj priateľov a nášho priateľa Vlada Krausza, ktorý s nami ako s mnohými spolupracoval a robí nádherné texty, takže máme veľmi radi Kežmarok aj kvôli týmto veciam,“ povedal Miko Hladký zo skupiny Gladiator. Mladá talentovaná speváčka sa v Lina Mayer v Kežmarku vystúpila už aj na podujatí Athmostreda, no teraz prvýkrát aj na festivale EĽRO. „Publikum bolo úžasné a odchádzam odtiaľ s najlepším pocitom. Prajem festivalu, nech táto tradícia čo najdlhšie vydrží, lebo si myslím, že tieto veci treba zachovávať. Nech remeselníkom vydrží radosť z ich remesla a nech ho ďalej odovzdávajú, lebo by bola škoda, ak by sa na to zabudlo,“ povedala na adresu festivalu Lina Mayer.

Najväčšia návštevnosť bola počas večerného vystúpenia rapera Separa.

Započúvajte sa do remesla Michala Fiľa

Michal Fiľo sa venuje výrobe pastierskych ľudových nástrojov, fujár, píšťal, črpákov a je právom nositeľom ľudových tradícií. „Zažili sme v Kežmarku ozaj krásne chvíle a považujem toto podujatie za jedno z najlepších na Slovensku, kde sa naozaj prezentuje to tradičné ľudové remeslo,“ povedal na adresu festivalu Fiľo, ktorý 20 rokov učí v UĽUV-e a osem rokov učil vo zvolenskej priemyslovke. Vychoval niekoľko desiatok žiakov a verí, že jeho remeslo sa naďalej udrží.

Drotár Juraj Šerík z Kysúc nezabúda na moment, kedy sa stal kráľom remesla 2023

Kráľ remesla 2023 drotár Juraj Šerík pre svoje remeslo doslova žije od mala. „Pôsobíme v obci Dlhé Pole, kde máme korene, kde bol pradedko drotár, dedko bol drotár a my sa taktiež venujeme drotárstvu. Vyhlásenie za kráľa remesla bolo pre mňa minulý rok niečo neskutočné. Do dnes máme z toho dňa veľmi silné zážitky. Hovorím to stále, Kežmarok je pre nás remeselníkov olympiáda. Je to skutočne to najvyššie docenenie, ktorý tu do Kežmarku môže prísť a prezentovať svoje remeslo,“ povedal Juraj Šerík z Kysúc.

Kráľom remeselníkov sa stal zvonolejár Jakub Vorobeľ z Chotče

V závere festivalu EĽRO si prevzal ocenenie a bude hrdo nosiť titul Kráľ remesla mladý zvonolejár Jakub Vorobeľ. Odlievaniu kostolných zvonov tradičnou stredovekou technológiou sa Jakub Vorobeľ venuje od svojich 14-tich rokov. „Moje remeslo začala túžba a celé to začalo tým, že som chcel ísť do kostola ručne zvoniť na zvony, no tam ma nechceli púšťať pretože sebou malý ešte vtedy. Tak sa báli, že spadnem, lebo u nás v okolí Stropkova nie sú žiadne zvonice voľne sprístupnené. Všetko bolo také staré, neprístupné a zanedbané, takže ma tam nepúšťali, lebo sa báli, že sa so mnou prepadne podlaha alebo spadnem, alebo nejaký tam bol rebrík starý na ktorý by som nevyšiel,“ spomínal Vorobeľ a pokračoval: „To, že ma nikde nepúšťali vo mne vyvolalo túžbu a povedal som si, že ak ma tam nechcú pustiť, tak si musím vyrobiť sám zvon. Chcel som teda si vyrobiť vlastný zvon, aby som si mohol teda zvoniť kedy chcem,“ povedal s úsmevom remeselník.

Svojím remeslom dokázal, že sklamanie sa vie premeniť na šikovnosť a jeho zvony sa rozoznievajú v chrámoch v okolí Sniny, ale aj na Orave či Bardejove. „Ako sa hovorí, remeslo má zlaté dno, to zvonolejárske ho má skôr bronzové,“ povedal vo svojej reči kráľ Jakub Vorobeľ.

Jakub Vorobeľ, kráľ remesla 2024.

Festival priniesol zmeny, ktoré sa odzrkadli na rekordnej návštevnosti

Festival EĽRO s jeho 32. ročníkom bol výnimočný preto, že sme mali nielen najviac vzácnych hostí, veľvyslancov, zástupcov vlády ale aj tým, že sme mali záštitu pána prezidenta Petra Pellegriniho. „Môžeme sa pochváliť, že tento ročník bol najväčší. Rozšírili sme areál, mali sme viac stánkov, remeselníkov, súbory z niekoľkých krajín vystupovali na piatich pódiách. Mali sme tu zástupcov slovenských aj českých regiónov a ja do budúcna a mám takú ideu, aby sme to rozšírili aj o regióny Poľska, Maďarska, Rakúska a do budúcna samozrejme aj o Ukrajiny. Sú to naši najbližší susedia a pevne verím, že Kežmarok je presne takým miestom, kde vieme byť symbolom nielen pre Slovensko, ale aj pre celý svet, že národy vedia žiť spolu, vedia žiť v miery a vedia si pomáhať,“ povedal primátor Ján Ferenčák, ktorý v závere rozhovoru vyslovil poďakovanie: „Chcem sa poďakovať všetkým remeselníkom, ktorí vám tri dni ukazovali vo svojich stánkoch ich umenie a svoju zručnosť. Chcem sa poďakovať všetkým účinkujúcim, organizátorom a v neposlednom rade chcem poďakovať vám milí Kežmarčania, pretože bez vás by nikdy nemohlo existovať Európske ľudové remeslo.“

Všetky potrebné informácie, fotogalériu, televízny dokument a mnoho ďalšieho nájdete na webstránke elro.kezmarok.sk.

Redakcia, prepis, foto: Ondrej Miškovič,

Redakcia: Elena Smrigová,

Foto: Peter Cintula