Pripravil som si zoznam 22 najznámejších pamiatok v Ríme, ktoré rozhodne musíte vidieť. Krása rímskych pamiatok inšpiruje a dáva pokoj z nepokojného mesta, ktoré svoju históriu začalo písať ešte pred naším letopočtom.

Rímske pamiatky sú hodné obdivu.

 1. ANJELSKY HRAD

Castel Sant’Angelo, po slovensky Anjelský hrad, je mohutná kruhová stavba týčiaca sa nad riekou Tiber. V jej hrobke boli pochovaní rímski cisári až po Caracallu. V 6. storočí dostal hrad svoje dnešné meno. Počas morovej epidémie kráčal sprievod na čele ktorého šiel pápež Gregor Veľký. Tomu sa pred mauzóleom zjavil archanjel Michael, ako zasúva meč do pošvy na znamenie konca strašnej epidémie. Na základe tohoto zjavenia dal pápež postaviť sochu anjela na vrchol mauzólea.

Od roku 1379 sa stala majetkom pápežov. V stredoveku ju prebudovali na opevnené predmostie s hradbami a krytou chodbou k Vatikánu. S hradom tvorí jeden celok aj most cez rieku Tiber. Pápež Klement IX. v 17. storočí poveril Giana Lorenza Berniniho, ktorý postavil aj Fontana dei Quattro Fiumi, aby ho vyzdobil sochami anjelov, ktorí nesú symboly Kristovho utrpenia. V stredoveku slúžil hrad ako kasáreň a väznica v ktorej bol väznený aj Giordano Bruno, až do roku 1901, kedy bol zreštaurovaný a bolo tu otvorené múzeum. Teraz je Anjelský hrad jedným z významných rímskych múzeí, kde nájdete umelecké diela, fresky, sochy a mnoho informácií a artefaktov z rôznych období rímskej histórie. Na hrad zostúpil archanjel, väznili v ňom Giordana Bruna a bila sa pod ním aj Audrey Hepburnová, taký je Anjelský hrad.

 2. ANJELSKÝ MOST

Ponte Sant’Angelo je most ponad rieku Tiber. Most bol postavený v rokoch 134 – 139. Na jeho konci je Castel Sant’Angelo. Most Ponte Sant‘ Angelo cez rieku Tiber a hrad inšpirovali mnohých umelcov vrátane skladateľa Giacoma Pucciniho, ktorý tu situoval časť deja svojej najdramatickejšej opery Tosca. Odohráva sa v roku 1800 v Ríme a vrcholí tým, že speváčka Tosca kvôli mŕtvemu milencovi, maliarovi Cavaradossiovi, ukončí svoj život skokom z hradu.

Menšia, a skôr úsmevná dráma pri moste a hrade, sa odohrá aj v okúzľujúcej romantickej snímke z roku 1953 Prázdniny v Ríme. Hlavná hrdinka, princezná Anne, si chce v utajení večer zatancovať na lodi pod hradom. Vo víre zábavy ju však objavia muži v uniformách a strhne sa bitka, v ktorej nezaháľa ani urodzená slečna v podaní krásnej Audrey Hepburnovej.

 3. PIAZZA NAVONA

Piazza Navona je jedno z najznámejších a najvyhľadávanejších námestí v Ríme. Najväčšie námestie hlavného mesta Talianska, rozkladajúce sa v štvrti Parione, je charakteristické svojím úzkym pretiahnutým tvarom. Za svoj dnešný vzhľad vďačí pápežovi Inocentovi X., ktorý po svojom zvolení v roku 1644 začal s prestavbou priestoru pôvodne slúžiaceho športovým súťažiam.

Je doslova galériou architektonických skvostov rímskeho baroka, reprezentovaného dielami takých umelcov akými boli Gian Lorenzo Bernini, Francesco Borromini, Girolamo Rainaldi a Pietro da Cortona. Svoje významné miesto si námestie udržalo aj v neskorších obdobiach. Po celé stáročia sa tu ako na veľkolepom javisku odohrávali nádherné turnaje a konali slávnostné sprievody. Až do 19. storočia sa tu dokonca organizovali vodné hry, kedy námestie bolo do určitej výšky zaplavené vodou. Stredu námestia dominuje trojica fontán. Na jeho severnom konci sa nachádza Neptúnova fontána (Fontana del Nettuno), ktorú v roku 1574 navrhol Giacomo della Porta. Fontána do dnešnej podoby bola však dohotovená až o tri storočia neskôr; v roku 1878 sochári Antonio della Bitta a Gregorio Zappala osadili na dovtedy prázdnu nádrž sochy Neptúna bojujúceho s chobotnicou a ďalších mytologických a zvieracích postáv.

Najimpozantnejšou z trojice fontán je bezpochyby centrálne umiestnená Fontána štyroch riek (Fontana dei Quattro Fiumi) s výrazne sa týčiacim obeliskom, majstrovské dielo Berniniho z rokov 1648 – 1651.

 4. PANTEON

Panteón je pôvodne antická stavba v Ríme. Nachádza sa na námestí Piazza della Rotonda a je jednou z najlepšie zachovaných a najfantastickejších stavebných pamiatok Ríma. Za stavbu Panteónu vďačíme zaťovi a priateľovi prvého rímskeho cisára Augusta konzulovi M. Vipsaniovi Agrippovi. Stavba postavená v rokoch 27 až 25 pred Kr. a zasvätená všetkým bohom, bola však pôvodne budovaná len na poctu Augusta a jeho adoptívneho otca G. I. Caesara a traduje sa, že Augustus zasvätenie sebe samému odmietol.

Vzhľadom na jedinečnosť stavby a jej históriu je Panteón jednou z najvyhľadávanejších architektonických pamiatok Ríma. Jeho atraktivitu okrem kresťanského zasvätenia zvyšuje i viacero náhrobkov významných osobností. Je tu napr. pochovaný významný kardinál a tajomník pápeža Pia VII. Ercole Consalvi či talianski králi Viktor Emanuel II. a Umberto I.

Jedným z najnavštevovanejších hrobov je však ten, ktorý patrí veľkému renesančnému umelcovi Raffaelovi. Jeho ostatky odpočívajú pod antickým sarkofágom nad ktorým stojí, podľa závetu, antikizujúca socha zvaná Madona del Sasso, vytvorená Raffaelovým žiakom Lorenzettom. Vznešený dojem vyvoláva nápis na Raffaelovom hrobe vytvorený jeho priateľom, kardinálom Pietrom Bembom: „Ille hic est Raphael, timiut quo sospite vinci, rerum magna parens et moriente mori“ – „Tu leží Raffael; veľká matka Príroda sa obávala, že bude za jeho života porazená a že zomrie spolu s ním“.

 5. BAZILIKA PANNY MÁRIE NAD MINERVOU

Mapa lokalít spomínaných v článku

Bazilika Panny Márie nad Minervou je kostol v Ríme. Tento kostol gotického charakteru navonok pôsobí veľmi jednoducho. Napriek tomu vo vnútri skrýva množstvo nádherných obrazov a náhrobkov. Bol založený v 8. storočí. Dnešná, gotická podoba kostola je z roku 1280.

Pred kostolom možno vidieť zaujímavého mramorového slona nesúceho egyptský obelisk. Na terajšie miesto ho preniesli na príkaz pápeža Alexandra VII v roku 1667. Bernini ho však osadil s jemu vlastným vkusom na chrbát slona, ktorého autorom je Ferrata, jeden z Berniniho vynikajúcich asistentov. V kostole sa oplatí vidieť sochu Krista po zmŕtvychvstaní od Michelangela. Pod hlavným oltárom je umiestnený mramorový sarkofág s telom sv. Kataríny Sienskej, svätice, ktorá veľkú časť svojho života venovala úsiliu o navrátenie pápežského sídla z francúzskeho Avignonu späť do Ríma. Po tom ako sa to definitívne stalo, sa utiahla do priľahlého kláštora. Jej listy adresované kráľom, pápežom a iným osobnostiam majú veľkú politickú dôležitosť, duchovnú silu a výbornú literárnu úroveň.

 6. KOSTOL SV. ANDREJA

Jeden z klenotov rímskej barokovej architektúry a majstrovské dielo slávneho Gianlorenza Berniniho je po Kostole il Gesù a Kostole Sant’Ignazio di Loyola tretím rímskym kostolom jezuitskej rehole. Počiatky dnešného kostola siahajú do dávneho stredoveku. Už pred 12. storočím na jednom zo siedmych starovekých rímskych pahorkov stál kostol zasvätený apoštolovi Andrejovi. O jeho existencii svedčí pápežská bula z 11. storočia. Iným hmatateľným dôkazom je tzv. Catalogo di Cencio Camerario, najstarší adresár kostolov v Ríme, ktorý zostavil camerlengo a neskorší pápež Honorius III. na konci 12. storočia.

Berniniho genialita a zmysel pre dokonalý dojem sa plne prejavili aj v interiéri chrámu. Osobité miestne podmienky viedli Berniniho k pôdorysnému riešeniu v podobe priečne situovanej elipsy; kratšia os zodpovedá smeru od vstupu k hlavnému oltáru a dlhšia šírke kostola. V mohutných múroch umiestnil okrem chóru veniec štyroch bočných kaplniek. Dômyselná a zložitá hra priamych línií a kriviek sa takmer stráca v prítmí chrámového interiéru. Jeho spodná časť z tmavého mramoru žiari teplým leskom, kým na kupole, predstavujúcej nebeskú klenbu, je všetko biele a zlaté.

 7. VATIKÁNSKA BAZILIKA

Pri hodnotení stavby svätopeterskej baziliky z architektonického pohľadu musíme mať okrem toho na zreteli i duchovný význam miesta, na ktorom chrám stojí. Ten pochopíme ak vychádzame z presvedčenia o pobyte a mučeníckej smrti prvého Kristovho apoštola v Ríme. Architektonické dejiny chrámu sú pomerne zložité. Dnešná bazilika stojí na mieste predchádzajúcej neskoroantickej sakrálnej stavby, ktorú dal prvý kresťanský cisár Konštantín I. na žiadosť pápeža Silvestra I. stavať pravdepodobne od roku 319. Až s nástupom pápeža Júliusa II. (1503 – 1513) sa začalo so stavebnými prácami, ktoré boli rozhodujúce pre dnešný vzhľad baziliky. Po predchádzajúcich úvahách sa pápež definitívne rozhodol pre radikálne riešenie. Jestvujúcu stavbu dal z väčšej časti strhnúť a 18. apríla 1506 bol položený základný kameň novej baziliky, keď predtým poveril skúseného, šesťdesiatdvaročného architekta Donata Bramanteho jej výstavbou.

Takmer dve storočia trvala výstavba dnešného chrámu, architektonickým stvárnením reflektujúcim dve slohové obdobia. Na jej vzhľade sa podpísala viac ako desiatka architektov. Na Petrovom stolci sa medzitým vymenilo tridsaťdva pápežov, z ktorých viacerí priamo či sprostredkovane zasahovali do výstavby, alebo architektom vnucovali svoje predstavy. Táto nádherná grandiózna stavba už pri zbežnejšom pohľade nesie známky svojho dlhého vývoja a rukopisu rôznorodých autorov. Napriek tomu pôsobí celistvo a jednotne.

 8. VATIKÁNSKE MÚZEÁ

Vatikánske múzeá vo Vatikáne sú jeden z najväčších komplexov umeleckých zbierok na svete. Komplex sa nachádza vo viacerých vatikánskych palácoch stavaných od 13. storočia situovaných vedľa Baziliky svätého Petra. Základ múzea ako inštitúcie tvorí zbierka klasických diel, ktorú od roku 1503 vo Vatikáne vystavil Július II.

Nachádza sa tu množstvo obrazov, kníh, fresiek, gréckych, etruských, rímskych a iných sôch.

 9. SIXTÍNSKA KAPLNKA

Sixtínska kaplnka je preslávená predovšetkým freskovou výzdobou stien a stropu dielami najvýznamnejších talianskych renesančných umelcov. Na obidvoch bočných stenách je po šesť veľkých freskových obrazov s výjavmi zo života Ježiša Krista a Mojžiša, maľovaných v rokoch 1481 až 1482 toskánskymi a umbrijskými maliarmi.

Viacero pápežov po Júliusovi II. si po zhliadnutí Michelangelovej stropnej maľby Stvorenie Adama kládlo otázku, prečo umelec práve stvorenému Adamovi, ktorému Boh Otec v letku podá svoj životodarný ukazovák, namaľoval pupok, keď mu predsa nikdy nemusel odrezať pupočnú šnúru: „Vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou“ (Gen: 2,7). Viackrát sa vyskytli snahy pupok odstrániť.

 10. VATIKÁNSKE ZÁHRADY

Vatikánske záhrady je záhradný komplex, park, ktorý zaberá viac ako polovicu územia Mestského štátu Vatikán. Rozprestiera sa na ploche približne 23 hektárov. Najvyšší bod sa nachádza vo výške 60 metrov nad morom a je najvyšším bodom Vatikánu.

Záhrady sú zo severu, juhu a západu ohraničené vatikánskymi múrmi. Na východe ich ohraničuje Bazilika svätého Petra a Vatikánske múzeá. Nájdete tu parkový les v štýle anglickej záhrady, ako aj starostlivo upravené, geometricky usporiadané záhony. Je to jedinečná oáza zelene v centre Ríma. O celý komplex sa stará približne tridsať zamestnancov. V záhradách sa nachádza približne 6500 exemplárov rastlín, ktoré predstavujú približne 300 druhov. Rastliny nie sú vždy typicky talianske, je tu množstvo exotických druhov z celého sveta – severoamerické javory, libanonské cédre, japonské cykasy, tasmánsky eukalyptus, čínsky jazmín a iné. Často sú to rôzne dary pre pápeža. V záhradách žijú bežné aj vzácnejšie druhy vtákov, žiab a slimákov. Typická je kolónia zelených papagájov – papagájov mníchov (Myopsitta monachus). Nájdete tu aj veveričky, kuny a ježkov. Žiadne zvieratá sa tu však nechovajú cielene.

Medzi bohatou vegetáciou sa nachádzajú rôzne budovy a menšie umelecké diela z 9. storočia až po súčasnosť. V záhradách sa nachádza aj niekoľko dôležitých štátnych budov, ako napríklad Vatikánsky rozhlas, železničná stanica a sídlo vlády. Okrem väčších budov sa v záhradách nachádza množstvo fontán, sôch, fragmentov antických stĺpov a sarkofágov. Kamenné alebo drevené lavičky umožňujú odpočinok počas stúpania v strmom teréne. Cesty sú označené jednoduchými kamennými tabuľami a osvetlené starobylými liatinovými lampami.

 11. KUPOLA VATIKÁNSKEJ BAZILIKY

Kupola je nad pravou priečnou loďou. Strecha baziliky obsahuje jedenásť malých kupol. Všetky majú pozlátenú štukovú a mozaikovú výzdobu. V roku 1590, na príkaz Sixta V., dokončil aj Michelangelovu kupolu, ktorú však zvýšil asi o deväť metrov, čo znamená, že vonkajší plášť je oveľa strmší ako Michelangelom navrhnutý tvar. Podľa nepísanej zásady, že v architektúre záleží iba na tom, čo ostane stáť, sa della Portom vytvorená kupola stala vzorom, ktorý čoskoro napodobňovali v celej Európe a jej tvorca, i keď nebol veľkým architektom, dosiahol na piedestál váženej osobnosti.

Okrem impozantného priečelia jednoznačným dominujúcim architektonickým prvkom stavby je kupola, viditeľná zo všetkých strán a súčasne tvoriaca jednu z dominánt celého Ríma. Kupola zaujme predovšetkým svojou majestátnosťou. Projekt začatý Michelangelom v roku 1546 však dokončil až v roku 1590 Giacomo della Porta (keď Michelangelo vo februári 1564 zomrel, bol z kupoly hotový iba spodný valec – tambur). Podobne ako kupola florentskej Katedrály Santa Maria del Fiore jej výsledný vzhľad bol zameraný najmä na vonkajšie pôsobenie na diváka.

 12. KOLOSEUM

Koloseum sú ruiny veľkého amfiteátra v strede Ríma. V súčasnosti je to architektonická dominanta Ríma. Koloseum stojí na mieste umelého jazera v záhrade Neronovho Zlatého domu na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžil ako amfiteáter a bola to najväčšia budova v Rímskej ríši.

Pôvodne sa nazývalo Mamlovský amfiteáter podľa dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. Až neskôr sa vžil názov Koloseum, znamenajúci obrovský. Rozkaz na jeho vybudovanie dal cisár Vespasianus v roku 72, dokončili ho za vlády cisára Tita v roku 80. Ten otvoril arénu vo veľkom štýle, oslavy trvali 100 dní a zúčastnilo sa ich cez 3 000 gladiátorov. Ďalšie vylepšenia boli uskutočnené počas vlády Domiciána. Na stavbe pracovali prevažne Židia zajatí a prevezení z Judei po potlačení židovského povstania a zničení Jeruzalema. Pôvodne slúžilo na rôzne hry a zápasy. V roku 404 po Kr. boli gladiátorské zápasy zakázané, takže sa už nekonali, v 6. storočí sa skončili aj zápasy s divými zvieratami.

 13. FORUM ROMANUM

Forum Romanum je obdĺžikové fórum v Ríme, ktoré je obklopené zvyškami významných budov z antiky. V antike bolo po stáročia politickym centrom rímskej ríše. Forum sa nachádza v malom údolí medzi pahorkami Palatín a Kapitol. Architektonicky je ohraničené Tabulariom a budovou Regie. Počas rímskej republiky fórum slúžilo ako trhovisko a miesto schôdzok ľudu a súdnych procesov. Neskôr boli trhy preložené na menšie fóra v jednotlivých štvrtiach mesta a celé fórum bolo vyhradené už len schôdzam ľudu a súdov; a keďže sa schôdze senátu väčšinou konali v radnici, ktorá stojí na severe fóra, sústredil sa tam všetok politický život Ríma.

Prvé archeologické vykopávky začali v 18. storočí, vo väčšom rozsahu ale až v 19. storočí. Dnes je celé fórum romanum odkryté a verejnosti za poplatok prístupné.

 14. PALATINUM

Dnes, pokiaľ sa na tomto mieste postavíme čelom k Fóru, naskytne sa nám neobvyklý pohľad na bujne kvitnúcu vegetáciu, medzi ktorou môžeme vidieť pozostatky doby zašlej slávy tohto miesta. Palatinum bolo centrom Ríma vo dvoch na sebe nezávislých dekádach. A to počas obdobia kráľovstva a následne v období cisárstva. V dobe republiky slúžilo návršie ako domov patrícijov. Jedným z prvých významných obyvateľov Palatina bol napríklad Quintus Hortensius, významný rímsky rečník. Jeho dom neskôr získal cisár Augustus a nechal ho upraviť pre svoje vlastné účely, ktoré samozrejme zodpovedali jeho postaveniu. Augustus tak teda začal tradíciu budovania cisárskych palácov. Jeho ďalším následníkom bol Tibérius, Caligula, Fláviovci a konečne Septimus Severus.

Palatinum bolo nielen v zmysle referujúcom k mýtickému počiatku založenia Ríma, ale aj jeho rolu v priebehu cisárstva určitou kolískou mesta, Palatinum bolo rezidenčným sídlom vodcov, od samotného Cézara až po Septima Severa, s výnimkou cisára Nera. Ten si vybudoval svoj Domus Aurea, palác v ktorom však nikdy nebýval.

15. KAPITOLSKÉ MÚZEÁ

Kapitolské múzea sú sústava umeleckých galérií v palácoch na námestí Piazza del Campidoglio, na vrchu pahorku Kapitol v Ríme. V ich bohatej zbierke sa nachádzajú početné umelecké diela z obdobia antiky, stredoveku a renesancie. História múzeí siaha do roku 1471, keď pápež Sixtus IV. daroval Rímu zbierku gréckych a rímskych sôch.

16. KVIRINÁLSKY PALÁC

Kvirinálsky palác je oficiálna rezidencia prezidenta Talianskej republiky na rímskom pahorku Quirinale. Je najväčším palácom v Ríme. Palác, stojaci na Via del Quirinale v čele Piazza del Quirinale, bol postavený v roku 1573 pre pápeža Gregora XIII. ako jeho letná rezidencia a útočisko pred epidémiou malárie. Bol tiež dejiskom mnohých konkláv. Pápežom a ich úradníkom slúžil až do roku 1870. V septembri tohoto roku prestal existovať pápežský štát. O päť mesiacov neskôr sa Rím stal hlavným mesto Talianskeho kráľovstva a palác sa stal rezidenciou talianskeho kráľa. Od roku 1946 je sídlom prezidenta republiky.

17. SANTA MARIA MAGGIORE

Bazilika Panny Márie Väčšej je baroková sakrálna stavba, jedna zo štyroch tzv. patriarchálnych bazilík (pri hlavnom oltári smie svätú omšu vykonávať iba pápež). Je tiež jedným zo siedmich tzv. pútnickych kostolov ku ktorým už od raného stredoveku putovali veriaci prichádzajúci do Ríma. Hoci sa nachádza na rovnomennom námestí (Piazza Santa Maria Maggiore) talianskeho hlavného mesta, je exteritoriálnou súčasťou štátu Vatikán. Tento najväčší a najvýznamnejší mariánsky kostol v meste je známy pod štyrmi menami: okrem najpoužívanejšieho názvu Santa Maria Maggiore sa tiež označuje ako Santa Maria della Neve, Basilica Liberiana a Santa Maria ad presepem. Bazilika má spojitosť i s dejinami našich národov. Na tomto mieste bolo totiž v roku 867 udelené pápežom Hadriánom II. slávnostné povolenie používania staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka po latinčine, gréčtine a hebrejčine.

18. PETER V OKOVÁCH

Kostol patrí k najstarším kresťanským sakrálnym stavbám na území Ríma. Jeho stavba sa začala v roku 431. Pri svojom vysvätení pápežom Sixtom III. dostal ako patrónov sv. Petra a sv. Pavla. No už za Sixtovho nástupcu Leva I. Veľkého bolo patrocínium zmenené. Keď pápežovi odovzdala východorímska cisárovná Eudoxia do daru reťaze, ktorými bol údajne sv. Peter spútaný v jeruzalemskom väzení, stal sa prvý Kristov nástupca jediným patrónom kostola. Stavba si až do dnešných čias z väčšej časti zachovala prvky pôvodnej architektúry z 5. storočia. Z architektonického hľadiska ide o trojloďovú stavbu bazilikálneho typu so širokou prostrednou loďou s pripojeným priečnym krídlom a dvoma postrannými úzkymi loďami. Lode sú od seba vizuálne oddelené dvadsiatimi dórskymi stĺpmi (po desiatich na každej strane), ktoré pochádzajú zo staršej, bližšie neznámej stavby z čias rímskeho cisárstva. Stavba bola viackrát prestavovaná s dopĺňaná početnými prístavbami. Ich realizáciu možno ohraničiť obdobím 8. – 13. storočia. Okolo roku 1475 dal Sixtus IV. postaviť jednoposchodovú predsieň otvorenú do stĺpových arkád a krížovú chodbu. Ďalšie významnejšie stavebné úpravy prebehli za pápeža Júliusa II., ktorý tento kostol v rokoch 1471 – 1503 používal ako kardinálsku baziliku. V prvej polovici 18. storočia bola vykonaná reštaurácia, počas ktorej sa zrealizovala nástropná freska centrálnej lode. Nazýva sa Zázrak s reťazami a je dielom maliara Giovanniho Battistu Parodiho.

Ústrednou skulptúrou náhrobku Júliusa II. v bazilike je sediaca socha Mojžiša. Ide o kolosálnu, 235 cm vysokú sochu starozákonného proroka, ktorý vyviedol Izraelitov z egyptského zajatia.

19. ŠPANIELSKE NÁMESTIE

Je známe najmä vďaka 135 schodom, vedúcim ku kostolu Trinità dei Monti, postavenom v 18. storočí, ktoré sú obľúbeným miestom stretávania Rimanov. Na schodoch sa často konajú modelingové prehliadky. Pôvod schodov sa datuje od roku 1660, kedy francúzsky veľvyslanec Étienne Gueffier v testamente zanechal 20 000 écu na výstavbu schodiska medzi námestím a kostolom, na oslavu mieru medzi Francúzskom a Španielskom. Schodisko tak malo spájať španielske námestie s francúzskym kostolom. Schodisko navrhli talianski architekti Alessandro Specchi a Francesco De Sanctis a výstavba prebiehala v rokoch 1721 až 1725. Schodisko inauguroval pápež Benedikt XIII. pri príležitosti katolíckeho svätého roku 1725.

20. KOSTOL TROJICE

Chiesa della Santissima Trinità dei Pellegrini je rímskokatolícky kostol. Stojí len blok od paláca Palazzo Spada na ulici Via Capo di Ferro, zatiaľ čo o niekoľko blokov ďalej na ulici Via dei Pettinari stojí most Ponte Sisto.

V roku 2008 pápež Benedikt XVI. Zveril farnosť Kňazskému bratstvu sv. Petra (FSSP), spoločnosti apoštolského života, ktorá sa venuje sláveniu a zachovávaniu tridentskej omše , ktorej forma z roku 1962 je za určitých podmienok oprávnená pokračovať. použitie v rámci Katolíckej cirkvi. Kostol SS Trinità dei Pellegrini poskytuje omšu v tejto forme pre miestnu komunitu, ako aj pre turistov a pútnikov.

21. FONTÁNA DI TREVI

Fontána Di Trevi je najznámejšia fontána v Ríme. Nachádza sa na Piazza di Trevi asi 250 metrov na sever od Piazza Colonna a dotvára priečelie paláca Poli, ktorý akoby vyrastal zo skál. Jej najstaršia časť je pozostatkom akvaduktu, ktorý dal postaviť vojvodca Agrippa v roku 19 pred Kr. Fontána bola postavená na mieste niekdajšej renesančnej studne Trivio. Odtial pochádza i jej pomenovanie „di Trevi“. Fontánu postavil Niccoló Salvi v polovici 18. storočia podľa návrhov Berniniho. Z hlavnej niky paláca Poli vystupuje socha Neptúna a pod mohutnou kaskádou sa v trblietajúcej vode vzpínajú dva morské kone. Táto figurálna výzdoba je dielom Pietra Bracciho. Fontána je ozdobená viacerými dokonale opracovanými sochami, jedna z nich predstavuje hojnosť a druhá zdravie. Nad nimi sa nachádzajú štyri ročné obdobia prinášajúce dary.

K zaujímavým patrí aj panna, ktorá ukazuje vojakom prameň. Stalo sa zvykom, že návštevníci Ríma hádžu do fontány mince, aby sa na toto krásne miesto ešte raz vrátili.

22. NÁMESTIE ĽUDU

Piazza del Popolo je jedno z hlavných námestí v Ríme. Námestie tvorí vstupnú bránu zo severnej cesty, ktorá sa nazýva Via Flaminia. Možno tu vidieť zvyšky Aureliánovho opevnenia, ktorým bolo mesto obohnané koncom 3. storočia. Celé námestie naprojektoval a realizoval architekt Valadier v roku 1815 až 1816 z poverenia pápeža Leva XII.. Usporiadanie námestia je inšpirované egyptským a rímskym antickým umením. Valadierovi pri tom pomáhali početní umelci. Jedným z nich bol aj Giuseppe Ceccarini, autor sôch, ktoré zdobia fontány na okrajoch námestia. Na námestí existovala jediná fontána z roku 1573, ktorej autorom bol Giacomo Della Porta. Umiestnenie ďalších fontán na námestie si vyžiadalo zvýšenie objemu prichádzajúcej vody. Kvôli tomu k originálnemu vodovodu zo 16. storočia s názvom Acqua Vergine bola pridaná vetva vodovodu Acqua Felice, ktorý prechádzal blízkym parkom Villa Borghese. Tento vodovod napája fontány na východnej strane námestia. Na tejto strane sa dvíha malý vŕšok na ktorého svahu sú početné fontány a ktorý pokračuje jedným z najelegantnejších parkov Ríma, parkom Pincio. Do stredu námestia architekt Valadier umiestnil okolo egyptského obelisku štyri nádrže, ktoré sú napájané štyrmi levmi v egyptskom štýle. Levy zosobňujú silu svietiaceho slnka a vrhajú prúdy vody na štyri svetové strany. Ďalšie dve fontány dotvárajú panorámu námestia na východnej a západnej strane. Na západnej strane fontánu tvorí boh Neptún, obklopený dvoma tritónmi. Na východnej strane je to bohyňa Ríma. Postava bohyne je z bokov obklopená zosobneniami riek Tiberu a Aniene. Celé námestie je veľmi priestranné a symetricky dokonalé. Ulicou Via del Corso je spojené s Piazza Venezia.

SLOVO NA ZÁVER

Rím, je krásnym v každom ročnom období. Nadchýna históriou a bohatým kultúrnym a spoločenským dedičstvom. Dúfam, že tento výber najzaujímavejších a základných informácií o pamiatkach sa vám páčil a v komentároch sa ak máte záujem podeľte s postrehmi či zážitkami z večného mesta, akým Rím skutočne je.

Zdroj: Internet, wikipedia