Meštianske domy, ktoré darovalo v roku 1650 protestantské mesto Kežmarok katolíckej cirkvi, aby si postavila malý kostolík, pretože Kostol svätého Kríža bol v tom čase vlastníctvom protestantov, dnes v Kežmarku už nenájdeme. Miesto nich máme nenápadnú historickú dominantu.

Kežmarok bol slobodným kráľovským mestom, dokým sa priamo na jeho území nepostavil hrad v roku 1463. „Hradné panstvo – hlavne štyri generácie rodiny Thököly – sa snažili mešťanov zbaviť všetkých práv – boje o slobodu trvali takmer dvesto rokov. Aby sa Kežmarčania zbavili hradných pánov, hľadali pomoc, kde sa len dalo. Hoci bolo mesto evanjelické – žila tu väčšina Nemcov – požiadalo o pomoc aj katolícku cirkev,“ približuje históriu mesta a obdobie náboženských bojov historička Nora Baráthová.

Za pomoci všetkých orodovníkov a panovníka sa  napokon Kežmarok v roku 1651 vykúpil spod hradných pánov a znova sa stal slobodným kráľovským mestom. Za pomoc sa bolo treba odvďačiť. Tak katolícka cirkev, ktorej pôvodný kostol v tom čase užívali evanjelici, dostala od mesta tri domy v zástavbe Hradnej ulice, aby si na ich mieste postavila kostol. „Kostol vznikol medzi rokmi 1651 až 1654. Navštevovali ho hlavne Slováci a údajne aj kázne boli slovenské, preto kostol po stáročia volali aj slovenským kostolom,“ približuje Baráthová. Podľa popisu z roku 1720 bol pomerne skromnou stavbou, zaklenutou dreveným stropom a vo vežičke boli umiestnené dva zvony.

Tri mená jedného kostola

V roku 1670, počas obdobia rekatolizácie prichádza do Kežmarku paulínsky rád, ktorý prevzal tento kostol a preto sa začal volať paulínskym. V roku 1731 bol chrám zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie a tak ho dodnes volajú aj mariánsky. Otázkou podľa Baráthovej ostáva, prečo až tak neskoro po výstavbe sa uskutočnila posviacka chrámu? Dnes však tento chrám označujeme tromi názvami: Paulínsky, pre prítomnosť rehole Paulínov, Nanebovzatia Panny Márie, ktorému je zasvätený, ale aj mariánsky, vyplývajúc z jeho patrocínia.

Kostol skúšaný ohňom

Kostol trpel viacerými požiarmi. Dňa 19. decembra 1741 kostol vyhorel spolu s veľkou časťou Hradnej ulice. O šesť rokov 24. apríla 1747 bol položený základný kameň nového kostola, zvonka ho dokončili v roku 1756. Kostol už bol bez veže. Hlavný oltár bol dokončený v roku 1772 a jeho ústredným obrazom bolo Navštívenie Panny Márie. V roku 1787 postihol Kežmarok ďalší požiar, zhorelo takmer celé mesto, hrad a neďaleko stojaci mariánsky kostol, údajne bez strechy a okien bol až 14 rokov. Generálna oprava sa uskutočnila až v roku 1821. Tento rok je aj na vchodových dverách. K ďalším opravám došlo koncom 19. storočia, v druhej polovici 20. stor. a začiatkom 21. storočia, kedy sa dostal do súčasnej podoby.

„Ľudia o tomto kostole vedia pomerne málo. Ak siahnu po štvrtom diely monografie Život v Kežmarku, nájdu tam aj štúdiu o umeleckých pamiatkach mesta – rímskokatolícke dopodrobna opísal MUDr. Jaroslav Grochola. Keďže som evanjeličkou, do tohto kostola chodím len v rámci kultúrnych akcií a pozerám naň ako významnú pamiatku,“ dodáva historička Nora Baráthová.

Ondrej Miškovič