„A Boh milostivý, ráčiž vziať tento, pre celý národslovanský a človečenstvo blahodarný ústav i naďalej tak ako podnes pod ochranu svoju. Amen. – Zbohom!“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Listy Štefana a Ďura Pinku; 1859)

„A keď už o zime hovorím, pripomenúť musím chvály najhodnejší vynález Slovákov, následkom ktorého zasluhuje slovenskýnárod, keď už nie pre inšie, aby v koncerte priemyselných národov slušné miesto zaujímal. Pod tým vynálezom rozumiem kapce.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Deň 22. decembra 1870; 1870)

„A počkajte, národ obetovaný, na rok ešte i od motyky platiť budete, i od ražňa.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Listy Štefana a Ďura Pinku; 1859)

„Boh nech zdržuje túto drahú hlavu, ktorú miluje celá vlasť a velebí celý národ ako svojho verného ochrancu.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Zlomky z denníka cestovateľa po Chorvátskej; 1878)

„Čímže bude ten ľud slovenský v Uhorsku bez reči a bez vzdelanosti svojskej, národnej?“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Listy a zprávy; 1877)

„Chorváti tak ako i Uhri pod časom svojho tunajšieho pobytu pri dvore konali v prospech svojho národa a svojej autonómie.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Päťdesiat rokov slovenského života I,; 1875)

„Jeden politický národ, ale bez všetkej politiky.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Listy Štefana a Ďura Pinku; 1859)

„Každý iný národ bol by už desať ráz zanikol bez stopy, keby toľké búrky bol podstúpil, čo tento „vyvolený“ (židovský)národ boží.“(Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Zo Slovenska do Ríma; 1865)

„Kým sa teraz po svete boje perom i mečom o národné práva vedú a škriepky stoja o národnosť, my ideu túto pri tichosti uskutočňujeme.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Listy a zprávy; 1877)

„Malô i veľkô, chudobnô, bohatô, videl som, videl na vlastné moje okále, ako nevesta oberučná, sťaby verthajmská kasa, v krásnom národnom kroji desiatky niesla na oltár národnej veleby, národa, ktorého je budúcnosť!“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Listy Štefana a Ďura Pinku; 1859)

„My ale, ktorí sa tej katastrofy nedočkáme, obráťme našu pozornosť k národnostnej otázke a k makovým opekancom.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Svet; 1871)

„Najspoľahlivejšia pevnosť – síce to i on uznáva – je láska a oddanosť národov, a preto sa má každý vladár usilovať nadobudnúť si ju štedrosťou, prívetivosťou, spravodlivosťou, ale zvlášť nábožnosťou; ale ak tieto vlastnosti nemá, má sa aspoň takým ukazovať.“(Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Zo Slovenska do Ríma; 1865)

„Národné povedomie, do tých čias udriemané latinčinou, začalo sa pevne vyvíjať a šíriť, a tým povstali trenice medzi národnou stránkou.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Päťdesiat rokov slovenského života I,; 1875)

„No všetko za národ!“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Listy Štefana a Ďura Pinku; 1859)

„Okriali sme v mládeži, veď ona je budúcnosťou národa, a za mladi chrabrá mládež je rukojemstvom budúcej slávy národa.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Zo Slovenska do Carihradu; 1878)

„Potravných látok je veľká sila, a predsa sú, často pri všetkej svojej rozmanitosti, nedostatočné utíšiť hlad celých národov.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Päťdesiat rokov slovenského života II,; 1877)

„Pravý teda patriotizmus nech je založený na základe spravodlivom, na uznaní každej národnosti.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Listy a zprávy; 1877)

„Prirodzená nenútenosť, pôvabnosť, pestrá národnáslovenská mládež, k tomu utešené romantické okolie sťa by rámec; ozaj hodný to obraz, aby ho zvelebil majstrovský štetec.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Lipovianska maša; 1874)

„Škoda, že sa ten barbar nejde učiť sem ku Parížu, ako sa tu civilizované dva najosvietenejšie národy vedia škrtiť, rúbať, páliť a vešať.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Listy Štefana a Ďura Pinku; 1859)

„Tak sa časy menia. Kto sa veľmi povýši, býva ponížený, kto vysoko stúpa, ten hlboko padá a naopak. Toto nech je mravným poučením pre náš slovenský národ. Každému príde jeho hodinka!“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Zo Slovenska do Carihradu; 1878)

„Tak som, ďaka buď „prozreteľnosti“, národe môj, i tebe pred svetom poslúžil! – Zbohom!“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Listy Štefana a Ďura Pinku; 1859)

„Uspokojte sa, páni, uspokojte národ, lebo tú som ja liečil; za to vám dobre stojím, tá sa do súdneho dňa už viacej nezdvihne!“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Žarty a rozmary; 1871)

„Veľa ráz som počul s veľkou radosťou, ako sa i na šťastie Slovákov ohnivo pripíjalo. Hostina sa obyčajne ukončuje zdravkaním za národnosť, jej podporovateľov, ochrancov atď. Panie a panny za týmto od stola vstanú a odoberajú sa do druhej izby. Vtom sa začne spev národných, srdce rozhrievajúcich piesní.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Zlomky z denníka cestovateľa po Chorvátskej; 1878)

„Vpravde, kto nosí lásku v svojom srdci za národ, ten čím viacej posvätencov chrámu slovenskej Thalie nachodí, tým viac sa tešiť bude.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Listy a zprávy; 1877)

„Všeobecnou vzdelanosťou, železnicami a ďalekopisom tratí sa nám minulosť chytro z očí a s ňou uháňajú pralesy, obyčaje a rýdzosť národná.“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Lipovianska maša; 1874)