Výroky Jána Francisci-Rimavského o národe
14. októbra 2020 12:00,
Prečítané 2 720x,
ONDREJ MIŠKOVIČ,
Štúrovská generácia
Francisci-Rimavský Ján sa narodil 1. júna 1822 v Hnúšti a zomrel 7. marca 1905 v Martine. Bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik a taktiež spolupracovník Ľudovíta Štúra.
„To je naša svätá povinnosť za náboženstvo, národ a vlasť, keď na to príde, aj život náš položiť.“ (Ján Francisci-Rimavský; Janko Podhorský; 1844)
„Pokoj mi! neznáte, čo je to sloboda, slobode učte sa od môjho národa.“ (Ján Francisci-Rimavský; Iskry zo zaviatej pahreby; 1889)
„Vystúpením biskupa Moysesa bol národ slovenský, ako elektrickou iskrou obživený, sladkými nádejami naplnený a do práce na národnom poli oduševnený, uchvátený.“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
„Vidno z týchto premien, že pre Slovákov nič nemalo byť povolené, čo by menovalo sa národným a slovenský národ za národ uznávalo, ani nič dovolené, čo bolo by oprávnené medzi Slovákmi vyvinúť rozsiahlejšiu a intenzívnejšiu činnosť národnú.“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
„Ty duchu zvečnelý, ži zvečnelý vo vďačnej pamiatke svojho úbohého slovenskéhonároda od vekov do vekov!“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
30.01.2026
Kráčam po brehu, kde končí známy svet V tichu noci hľadám tvoju odpoveď Je to tma, čo ma hreje, či len klam? V tvojich očiach zrkadlo si otváram Nebo je blízko, dych sa nám kráti To, čo sme našli, sa v sekunde stratí Je to nepoznané, čo nás k sebe láka Ako prázdna cesta, čo na kroky čaká Je to vytúžené, hlboko v nás skryjeme Srdce bije v rytme, navždy v sieti [...]
29.01.2026
Dni sú len prázdne strany v kalendári, tvoj úsmev na mňa stále žiari Hľadal som cieľ, no našiel som smer, v tvojom tichu končím tak, ako som chcel. Svet vonku beží, no my máme čas, všetko je jasné, keď počujem tvoj hlas. Tvoja láska je tá najdlhšia cesta, ktorou chcem kráčať do každého mesta. Si dravá rieka, čo v mojom vnútri tečie, nič nie je dôležité, nič [...]
28.01.2026
Idem si svoje, nečakám na súhlas davu, život ma naučil nestratiť hlavu. Krok vpred je výsledok tlaku každý deň, kde zažiariš ako plameň. Nevyrástol som v sne, ale v hluku a chlade, kde sa pravda nešetrí, len láme na hrane. Nehľadám výhovorky, tie sú pre slabých, realita ma učí rýchlo opätovať nádych. Čas je sudca, nemá emócie ani cit, buď po sebe niečo zanecháš, [...]
Celá debata | RSS tejto debaty