Výroky Jána Francisci-Rimavského o národe
14. októbra 2020 12:00,
Prečítané 2 574x,
ONDREJ MIŠKOVIČ,
Štúrovská generácia
Francisci-Rimavský Ján sa narodil 1. júna 1822 v Hnúšti a zomrel 7. marca 1905 v Martine. Bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik a taktiež spolupracovník Ľudovíta Štúra.
„To je naša svätá povinnosť za náboženstvo, národ a vlasť, keď na to príde, aj život náš položiť.“ (Ján Francisci-Rimavský; Janko Podhorský; 1844)
„Pokoj mi! neznáte, čo je to sloboda, slobode učte sa od môjho národa.“ (Ján Francisci-Rimavský; Iskry zo zaviatej pahreby; 1889)
„Vystúpením biskupa Moysesa bol národ slovenský, ako elektrickou iskrou obživený, sladkými nádejami naplnený a do práce na národnom poli oduševnený, uchvátený.“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
„Vidno z týchto premien, že pre Slovákov nič nemalo byť povolené, čo by menovalo sa národným a slovenský národ za národ uznávalo, ani nič dovolené, čo bolo by oprávnené medzi Slovákmi vyvinúť rozsiahlejšiu a intenzívnejšiu činnosť národnú.“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
„Ty duchu zvečnelý, ži zvečnelý vo vďačnej pamiatke svojho úbohého slovenskéhonároda od vekov do vekov!“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
13.09.2025
Mal som pred tridsiatkou asi jeden deň Rozhodol som sa, že doma nebudem Sadol som na vlak do Popradu A zahlásil Paríž a na jednu ranu Vtom z rána budíme sa v kupé štyria Niekde v Rakúsku, Arab, Černoch, Ukrajinec i ja Príde pán, že vlak sa pokazil Tak nás černoch s ružovým kufrom zarazil Že on cestu pozná a na správny vlak zavedie Zrazu sme v opačnom smere, ktorý nikde [...]
12.09.2025
Keď prvýkrát som ťa uvidel, svet okolo sa utíšil. V očiach tvojich mi znel tón, ktorý som precítil Neznámy pocit srdce odvtedy hreje, náhle ticho piesňou zneje. Každý krok mi k tebe vedie, láska kráča po tom chodníku k viere. Úsmev tvoj mi deň rozžiari, ako slnko na rannej tvári. Dotyk ruky je Tvoja jemná sila, celý náš svet sa v ňom ukrýva. Zrazu v srdci rozkvitá [...]
11.09.2025
Na lúke si si sadla vedľa do trávy, a vravíš: „Máš to tvrdé pod sebou?“ Ja rýchlo šepkám: „To je len kus potravy,“ A zrazu krava ju žrala pred Tebou Raz si mi povedala: „Chcem niečo dlhšie!“ ja ponúkol som ti varechu, Keď jedli sme klobásy, zrazu vravíš: „To páli,“ a krútiš hlavou, že vraj som divoký, ja len sa smejem, no iné to omámi keď [...]
Celá debata | RSS tejto debaty