Dobšinský Pavol sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach a zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch. Bol slovenský evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti, ktorý sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie.

„Jak dojimami a obrazmi prírody nie len ozdobovať ale aj budiť chce ľud náš v sebe i u druhých city a pomysly krásy, miloty, radosti, žiaľu atď., o tom svedčia najlepšie prostonárodné piesne dávňajšie i novšie.“ (Pavol Dobšinský; Úvahy o slovenských povestiach; 1872)

„Jako my a každý jednotlivec žil aj národ náš doby svojho detinstva, duch jeho stál na stupni prvého prebudenia.“ (Pavol Dobšinský; Úvahy o slovenských povestiach; 1872)

„Národ hneď za doby prvšej mladosti svojej bol umelcom a básnikom.“ (Pavol Dobšinský; Úvahy o slovenských povestiach; 1872)

„Národyslovanské vládnu napospol velikými a drahocennými pokladmi svojej zvláštnej národnej poézie.“ (Pavol Dobšinský; Prostonárodné slovenské povesti; 1883)

„Pred oltárom tisovským slúžieva bohu vyvolený syn národa nášho, olejom slávy i trpkosti jeho pomazaný a jemu posvätený kňaz, jeden z tých, ktorý nás životom svätej národa veci zasväteným vykúpili.“ (Pavol Dobšinský; Púť po otčine roku 1846; 1846)

„Svojeť usilovala sa zaujať ducha národa a pomknúť na ceste pokroku. Bolo to prvýraz za časov Cyrillo-Methodejských, za časov uvádzania kresťanstva, písem svatých i bohoslužby a učenia v reči národnej.“ (Pavol Dobšinský; Úvahy o slovenských povestiach; 1872)

„To prijmite do každého domu, tomu náruč otvorte a k srdcu ho priviňte tak, ako svoj vlastný drahý národný poklad.“ (Pavol Dobšinský; Prostonárodné slovenské povesti; 1883)