Zaujalo ma filozofické a pedagogické učenie Gautamu Siddhártu Budhu, ktorý založil náboženský smer budhizmus a taktiež pedagogické smerovanie tohto východného náboženstva a kultúry. Viem, nekorešponduje to veľmi s katolíckym učením, ale ma zaujalo stanovisko Jána Pavla II., ktorý sa na medzináboženskom stretnutí v Assisi v roku 1986 a 2002 stretol i s budhistami na tzv. „modlitbách za svetový mier.“ V roku 1995 v meste Colombo povedal toto: „Vyslovujem svoju najväčšiu úctu prívržencom budhizmu…a citujem nádherné slová z Dhammapudy, knihy budhistických prísloví: jediné slovo, ktoré prináša mier, je lepšie ako tisíc zbytočných slov“. Budhizmus vznikol okolo 6. – 5. storočia pred Kristom. Je to jedno z najrozšírenejších náboženstiev, odhadovaný počet stúpencov je okolo 300 – 500 miliónov ľudí rozšírených po celom svete, prevažne v Tibete, Nepále, Mongolsku, Číne, Japonsku, Srí Lanke a Juhovýchodnej Ázií. Budhisti vyznávajú  učenie princa Siddhártu Gautamu, známeho ako Budha. Siddhárta Gautama Budha sa narodil v kráľovskej rodine, približne v roku 560 pred Kristom. Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása a dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie. Texty ho popisujú ako vysokého, silného a modrookého muža. Keď vo veku 29 rokov po prvý krát opustil palác, stretol starca, chorého a mŕtveho človeka, skúsenosti, ktoré dovtedy nepoznal. Uvedomil si vtedy, že nič nie je trvalé a opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch Severnej Indie. Po dlhom hľadaní trvalých hodnôt rozpoznal v hlbokej meditácii prirodzenosť mysle a dosiahol osvietenie. Budha mal šancu dosiahnuť nirvánu, stav oslobodenia od utrpenia a túžby. Po Budhovej smrti sa rozvinuli dva smery budhizmu: Théraváda – učí, že Budha bol ľudskou bytosťou, ktorá dosiahla osvietenie. Rozširený v Juhovýchodnej Ázii.
Mahajána – vyhlasuje, že Budha bol božský duch v ľudskej podobe. Prevláda v severnej a východnej Ázii. Zenbudhizmus, vetva mahajány, vznikol v Japonsku v 12. storočí.

Budhovo učenie tvoria 4 vznešené pravdy:
1.      Celý život je utrpenie
2.      Utrpenie vyrastá z túžby po živote
3.      Utrpenie možno odstrániť odstránením túžby po živote
4.      Túžbu po živote možno odstrániť na osemdielnej ceste

Osemdielnou cestou je:
I. pravý názor
II. pravé rozhodnutie
III. pravá reč
IV. pravé konanie
V. pravé žitie
VI. pravé snaženie
VII. pravé uvažovanie
VIII. pravé sústredenie

Podstatou Budhovho učenia je teda odpútanie sa od vonkajšieho života cestou vonkajšej a vnútornej disciplíny až po zrieknutie sa seba samého. Na teoretické otázky, ktoré nesúvisia s cestou za oslobodením Budha odmieta odpovedať. Odmietanie mytológie a redukcia metafyzických špekulácií spôsobilo, že Budhovo učenie takmer nezastaralo. Budhizmus nevyžaduje prejavovanie viery v bohov, ale zameriava sa na zdokonaľovanie mysle s cieľom dosiahnuť osvietenie. Veriaci vzdávajú poctu Budhovej podobizni, ale uctievajú ho ako učiteľa, nie ako božstvo. Prinášajú mu kvety na znamenie pominuteľnosti života, zapaľujú sviečky, aby zahnali temnotu z mysle, a kadidlo, ktoré symbolizuje trvanlivosť Budhovho poznania. Dôležitou praktikou je meditácia – upokojenie mysle s cieľom dosiahnuť jej očistenie. Na posilnenie koncentrácie budhisti odriekajú modlitby – mantry. Budhisti veria v reinkarnáciu – znovuzrodenie po dosiahnutí nirvány. Forma každého nového života závisí od toho, ako sa človek správal v predchádzajúcich životoch. Človek mohol byť v minulom živote aj živočíchom; muž mohol byť ženou. Čiže karma (osud) človeka závisí od jeho činov v predchádzajúcom živote. Budhistické sviatky a obrady sa od seba veľmi rôznia podľa čias, škôl a krajín. Spoločný sviatok všetkých budhistov je spomienka na Budhovo narodenie, slávená každý rok okolo 8.apríla. Budhova smrť – parinirvána sa všeobecne slávi na 15. deň siedmej luny v júli a uctievajú sa pri tom duchovia mŕtvych. Ľudia zapaľujú malé lampičky a púšťajú ich po vlnách riek, aby sprevádzali zosnulých na rajskej ceste jedného z uctievaných Budhov. Budhistické sviatky sa týkajú najmä mníchov. Takmer všetky sviatky sa oslavujú v kláštoroch.

Sám Budha o sebe nehovoril, že je Boh, ale hovoril o sebe len ako učiteľovi, jeho myšlienky by sme mohli zakomponovať do kresťanského života a zistili by sme, že nijako morálne nebúrajú kresťanské učenie, ale čo sa týka teológie a eschatológie je kresťanstvo úplne o inom. Učenie Budhu je doteraz veľmi dôležité pre východný svet a okrem žido-kresťanskej tradície nemá takú dlhú históriu a hĺbku mystiky žiadne iné učenie. „Nikomu a ničomu neubližovať,  pestovať dobro, očisťovať svoju myseľ –  to je Budhovo učenie“

Zdroj :

Rudolf Bask : O budhizme www.hara.wbl.sk/Nieco-o-BUDHIZME.html (07.11.2013)

Köppler Paul H. : Buddhovy věčné zákony, Praha, ISBN 978-80-242-3669-8

Švec Štefan – Základné pojmy v pedagogike a andragogike, Bratislava, ISBN 954-85-266-3457-2