Sedem divov starovekého sveta od novodobej umelej inteligencie

19. marca 2024, ONDREJ MIŠKOVIČ, Aktuality

Umelá inteligencia napreduje míľovými krokmi. Nasledujúci článok vznikol tiež vďaka nej, a tentokrát Vám priblížim to, čo dokáže umelá inteligencia za pár minút. Článok môžete pokladať aj za vedecký, keďže som v ňom aplikoval dlhšie skúmanie. Čo mi príde lepšie na text je ChatGPT, no Microsoft predstavil svoju verziu umelej inteligencie s názvom Copilot, ktorá už umožňuje vytvárať aj grafiky podľa vašich predstáv. ChatGPT som zadal, aby mi napísal texty o siedmych divoch sveta a potom Copilot aby naň vytvoril obrázok podľa špeciálneho zadania – pri každej nech je postavička z filmu Doba ľadová, môj obľúbený Sid. Jednoduchá úprava textov, pridanie obrázkov k nim a na výsledok sa v nasledujúcich riadkoch pozrite sami. 

 

Pyramídy v Gíze, Egypt

Pyramídy v Gíze, symbol starovekého Egypta, majestátne stoja ako strážcovia minulosti. Ich monumentálna veľkosť a presná geometria fascinujú návštevníkov z celého sveta. Tieto kamenné stavby boli postavené ako večné obydlia pre faraónov a ich poklady, zabezpečujúc im vzkriesenie a pokoj v posmrtnom živote. Sú to pamiatky bohaté na históriu a tajomstvá, ktoré stále ohromujú a inšpirujú nás aj v dnešnej dobe.

Záhrady Sémiramis v Babylone, Irak

Záhrady Sémiramis v Babylone, prebudené z hlbín histórie, sa týčia ako symbol luxusu a krásy v strede púšte. Tieto záhrady, vybudované podľa legendy kráľovnou Sémiramis, očarujú svojou rozlohou a exotickými rastlinami. Boli miestom oddychu a relaxu pre kráľovské rodiny a ich hostí. Ich úžasné inžinierske riešenia a estetická krása ich zaradili medzi sedem divov sveta. Dnes sú pozostatkami minulosti, ktoré nás očarujú a vzbudzujú zvedavosť o živote v starovekom Babylone.

Socha Dia v Olympii, Grécko

Socha Dia v Olympii, majestátny obraz boha v hmotnej podobe, stojí ako vrchol gréckeho umenia a náboženského mysticizmu. Táto kolosálna socha, vyrezávaná z pozlátenej slonoviny a ébenu, ohromuje svojou veľkosťou a detailnou prácou. Bola vybudovaná v chráme v Olympii, aby oslavovala moc a veľkosť najvyššieho boha. Je to príklad nesmrteľnej krásy a umenia, ktoré pretrváva aj cez tisícročia.

Hrobka Mauzólea v Halikarnase, Turecko

Hrobka Mauzólea v Halikarnase, nádherné monumentálne mauzóleum, postavené na počesť perského satrapu Mausóla, je prejavom nesmrteľnej lásky a úcty. Jeho impozantná architektúra a detaily odkazujú na bohatstvo a vplyv tejto doby. Bola to jedna z najväčších stavieb antiky a považovaná za jeden z divov sveta. Dnes, hoci jej pozostatky sú rozptýlené, zostáva jej odkaz živý a inšpiratívny.

Kolos z Rhodu, Grécko

Kolos z Rhodu, majestátny obrovský sochársky klenot, vystupujúci z vôd pri vstupe do prístavu na ostrove Rhodos, je symbolom krásy a sily. Táto bronzová socha slúžila ako pocta bohu slnka Héliovi a ako ochranca prístavu. Jej presnosť a zdokonalená technika odrážajú genialitu starovekých umelcov. Hoci už dnes neexistuje, jej legenda a impozantná prítomnosť pretrváva v histórii a mytológii.

Svetelná veža v Alexandrii, Egypt

Svetelná veža v Alexandrii, so svojím ohromujúcim svetelným žiariacim plameňom, slúžila ako navigačný bod pre lode plaviace sa cez Stredozemné more. Táto inžinierska konštrukcia, vybudovaná za vlády Ptolemaiovcov, bola technologickým divom svojej doby. Jej ohromný vplyv na námornú dopravu a kultúru tohto obdobia je neoceniteľný. Aj keď už dávno zmizla, zostáva symbolom pokroku a inovácie v starovekom Egypte.

Artemidin chrám v Efeze

Chrám známy aj ako Artemision dal asi v roku 550 pred Kristom vybudovať kráľ Kroisos z Lýdie, v meste Efez, na pobreží Malej Ázie. Artemidin chrám bol 112 metrov dlhý a 52 metrov široký, čo ho robilo jednou z najväčších stavieb tých čias. V roku 356 pred Kristom ho muž menom Herostrates podpálil a zničil. Chrám bol obnovený po tom, ako mesto dobyl Alexander Veľký. Dodnes sa však z chrámu nezachovalo takmer nič.

Väčšinovým autorom článku sú nástroje umelej inteligencie,
menšinovým Ondrej Miškovič