Francisci-Rimavský Ján sa narodil 1. júna 1822 v Hnúšti a zomrel 7. marca 1905 v Martine. Bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik a taktiež spolupracovník Ľudovíta Štúra.
„To je naša svätá povinnosť za náboženstvo, národ a vlasť, keď na to príde, aj život náš položiť.“ (Ján Francisci-Rimavský; Janko Podhorský; 1844)
„Pokoj mi! neznáte, čo je to sloboda, slobode učte sa od môjho národa.“ (Ján Francisci-Rimavský; Iskry zo zaviatej pahreby; 1889)
„Vystúpením biskupa Moysesa bol národ slovenský, ako elektrickou iskrou obživený, sladkými nádejami naplnený a do práce na národnom poli oduševnený, uchvátený.“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
„Vidno z týchto premien, že pre Slovákov nič nemalo byť povolené, čo by menovalo sa národným a slovenský národ za národ uznávalo, ani nič dovolené, čo bolo by oprávnené medzi Slovákmi vyvinúť rozsiahlejšiu a intenzívnejšiu činnosť národnú.“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
„Ty duchu zvečnelý, ži zvečnelý vo vďačnej pamiatke svojho úbohého slovenskéhonároda od vekov do vekov!“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)