Peter dostáva od Ježiša príkaz, aby loďku riadil na jazere. Výzva „zatiahni na hlbinu“ patrí práve Petrovi. Mohli by sme povedať, že je to povolenie k rybolovu pre jedného, no v spoločnej misií. Jediná misia a námaha, na ktorej sa musia podieľať všetci spoločne.
Rybolov je symbol našej námahy pre rast Božieho kráľovstva. Sv. Ambróz opisuje duchovný rybolov nasledovne: „Je to kázanie zostavené z predivných slov, šírok rečí a hlbín odpovedí, ktoré chytajú ľudí do svojich sietí; ak niekoho chytia, neusmrtia ho, no zachovajú ho pri živote, tiahnu ho z hlbín tmy k nedosiahnuteľnému svetlu; a z hĺbky privádzajú na povrch toho, ktorý bol ponorený do tých istých vôd.“
Koľkokrát sme už my vrhali siete do vôd zbytočne? – To isté ako my, sa v tomto evanjeliu pýtajú apoštoli. Pre rybárov je neúspešný lov tým najväčším neúspechom. Ak rybár nikdy nechytil rybu, nemôžeme ho nazvať rybárom. Ježišov príkaz, zdanlivo neskúseného a neodborného človeka sa im zdá nezmyselný. Ak ryby nechytili v noci, tak ich teraz už vôbec nechytia. Slnko je už vysoko a práve to, ich rybolov odsudzovalo na neúspech. No napriek tomu, zatiahli na hlbinu a prichádza zaslúžená odmena – plné siete. Petrova poslušnosť a následné ich spoločné úsilie poskytlo dokonalý výsledok.
Spoločenstvo, ktoré mali apoštoli na tomto rybolove, bolo archetypom našich ideálnych medziľudských vzťahov. No veľmi dôležitý je aj náš postoj v tomto spoločenstve. Svätý starec Nyfont raz povedal:
„Dieťa, miesto ani nespasí ani nezahubí človeka, ale spasia a zahubia nás naše skutky. Ten, kto neplní Božie prikázania, nemá osoh ani zo svätého miesta, ani zo svätej hodnosti. Saul žil uprostred kráľovskej rozkoše a bol zatratený; Dávid v tej istej rozkoši, dosiahol veniec slávy. Lót žil medzi hriešnymi Sodomčanmi, no bol spasený; Judáš bol medzi svätými apoštolmi a zvolil si peklo. Koľko služobníkov Cirkvi a milovníkov sa spasilo! Koľko veľmožov a vojakov! Koľko remeselníkov a sedliakov! Buď zbožný a milujúci človeka a budeš spasený.“