Samozrejme, síce neohrabane, pomaly a s drobnými chybami ale dokáže. Zaujímavým novým javom je myslenie o myslení. Pubescent je schopný povedať: „Áno, ja si myslím ..“ Kľúčovou novinkou sú formálne logické operácie. Myslieť formálne znamená myslieť nezávisle od obsahu. Formálne logické operácie umožňujú človeku myslieť o neskutočnom, neexistujúcom „keby“. Pubescent dokáže skákať z predpokladu do predpokladu, od hypotézy k hypotéze. Nový rozhľad má za cieľ kritickosť a nespokojnosť so všetkým navôkol. Môžeme povedať, že takýto myšlienkový pochod je základom dnešnej populácie. Intelekt človeka prvýkrát sa ponára do mora pojmov ako: Hmota, čas, príčina, pravda, spravodlivosť, právo.
Každý človek si dokáže osvojiť formálne operácie? Niekedy sa s týmito operáciami pracne namáhame. Stáva sa, že ľudia, ktorým táto bežná logická úvaha chýba a tak sú označovaný ako mudrlanti. Takýchto nájdeme aj medzi pubescentami.
Pubescencia sa označuje ako obdobie „vulkanizmu“ môžeme tiež hovoriť o hormonálnej búrke či období vzdoru. Pubescent reaguje podráždene. Dospievajúci sám nerozumie čo sa sním deje, u citlivejších sa objavujú poruchy učenia a sústredenia či nespavosť. Nie je nič čudné ak dieťa nevie nové city prijať a tak vybuchne svojím citom. Lepšie svojho pubescenta zvládneme ak ho budeme chápať ako keď mu budeme prikladať problémy. V tomto období sa formuje aj sebakontrola a bezprostrednosť na jednotlivé udalosti. Mnoho pubescentov kreslí skôr ako predtým už len z dôvodu donútenia sa zo zábran.
Nejde len o tvár ale o prijatie celého tela, schopností a využitia ktoré ponúka. Toto je veľký údel pubescencie. Začneme tou tvárou. Příhoda toto obdobie charakterizuje „Zrkadlo je dôležitou rekvizitou v pubescentovom svete.“ Dieťa sa pozrie do zrkadla už len z dôvodu aby sa upravilo. Pubescent to isté prežíva to isté ale dbá aj na to druhé pohlavie, či sa mu bude páčiť a že či náhodou neutrúsi od toho druhého posmech. Keď sa zamiluje, začne mu na výzore záležať dvojnásobne. Objavuje svoju novú tvár. Stáva sa jedna zaujímavá vec: Nájde v sebe zhnusenie alebo zaľúbenie. Vzhľad sa zdá trošku široký, trošku veľký, trošku malý, trošku špicatý, tupý. Na čom záleží pri pubescentovom pohľade do zrkadla? To či sa tvár páči alebo nepáči je zväčša vec vkusu toho kto sa na ňu díva. Podľa dotazníkov majú v období dvanásteho až štrnásteho veku života nižšiu sebaúctu ako kedykoľvek predtým. Dieťa má byť ako kojenec, v tomto období pokladané za to najkrajšie na svete, má si získať neotrasiteľnú istotu, že rodičia si ho ctia a obdivujú.
Pubescent zvádza boj s rodičmi, keď odmieta ísť do školy v niečom čo považuje za obnosené, detské, či nemožné. Trápi sa, keď nosí okuliare, či jeho chôdza nie je ako na predvádzacom móle. Gejzír nových myšlienok a citov tiež ide ruka v ruke s týmto obdobím. Rousseau označil tento obrat do vnútra za druhé narodenie. Známy je Rousseau výrok: „Vlastnícke právo je len zmluva a ľudské ustanovenie a každý môže s tým, čo má ľubovoľne nakladať, ale nie je to tak so základnými darmi prírody, ako sú sloboda a život, z ktorých je každému dovolené sa tešiť, ale je prinajmenšom pochybné či máme právo sa ich zbaviť. Ak sa zriekneme jedného, znížime svoju bytosť, ak sa zriekneme druhého zničíme sa úplne, a pretože nijaký hmotný majetok nemôže nahradiť ani jedno ani druhé, odriecť sa ich za každú cenu by znamenalo uraziť súčasne prírodu i rozum.“ Pubescent uteká zo spoločnosti, kde má pocit, že nezmýšľa ako on a cíti sa sám. Keď je v trinástich rokoch židovský chlapec zasvätený do zákona hovorí: „Dnes som muž.“ Nie je to síce pravda ako tak ale je to značný krok v jeho živote.
(Spracované podľa knihy od Pavla Říčana s názvom Cesta životem)